Prečo si (lepšie) všímať ,,náš“ odpad

Nás do toho nezaťahujte!

Pri našich osvetových aktivitách sa stretávame aj s negatívnymi reakciami ľudí, ktorí sú skalopevne presvedčení o tom, že sa ich téma plytvania potravinami netýka. Ba čo viac, informácie o štatistikách, ktoré komunikujeme, im často pripadajú ofenzívne a majú tendenciu brániť sa útokom. Našťastie po nás nehádžu paradajky, ,,iba“ nemilé slová.

Mnohí si pritom ani neuvedomujeme, že nejaký potravinový odpad produkujeme.

My, konzumenti 21. storočia, sme totiž fenomén, ktorý vyhadzovaniu ako takému nevenuje dostatočnú pozornosť a dôležitosť. Takzvaná „throwaway society“ alebo kultúra vyhadzovania sa pre nás stala každodenným štandardom a my sme si zvykli mať všetkého viac, než treba. Veď najhoršie by bolo, keby málo bolo! Zväčšujúce sa chladničky a nákupné košíky, sviatky a drevorubačské porcie v reštauráciách nás v tomto presvedčení len utvrdzujú.

Prvým krokom k neplytvaniu jedlom je pritom uvedomenie si problému. Axióma všetkých nerestí. Znie jednoducho a samozrejme, no dosahuje sa pomaly a ťažko, čomu nasvedčuje aj ročná miera plytvania na Slovensku, ktorá sa pohybuje v rozmedzí 112-163 kg jedla na obyvateľa.

My však veríme, že zmena vie prísť aj v spoločnosti, v ktorej platí, že množstvo je mierou istoty a komfortu.

Ale veď to sa nedá, nič nevyhadzovať!

Čo to ten potravinový vlastne je?

Podľa definície potravinového odpadu hovoríme o potravine ako celku, takže potravina, a teda aj potravinový odpad, sa môže skladať z jedlých aj nejedlých častí, akými sú kosti, šupky alebo kôstky. Pozrime sa teda na to od konca. Predpokladajme, že ,,jedlé časti“ sme skonzumovali, no tie nejedlé skončili v odpadkovom koši (aj keď nie každý má rovnaké vnímanie „jedlosti“, na kostiach, škrupinách z vajec alebo banánových šupkách si nezgustneme asi nikto (: ). Ak však skončia v komunále, neúprosne, ultimátne a navždy sa stanú potravinovým odpadom.

Ako tomu predchádzať?

Pre to, aby ste neplytvali jedlom, si nemusíte z kuchyne vyrobiť DIY laboratórium, začať sušiť jablká, zavárať melónové šupky, vysmážať tie zemiakové, alebo vyrábať prírodné masky a peelingy (aj keď občas dobre padne ušetriť a vybabrať tak trochu so systémom!).

Nejedlé časti potravín sú v podstate biomasa, ktorá sa dá zhodnotiť ako
kompost na zapracovanie do pôdy alebo ako zdroj energie pre výrobu tepla alebo bioplynu. Pre zhodnotenie tejto biomasy je preto dôležité nejedlé zvyšky triediť alebo kompostovať. Informovať sa o možnostiach zberu bioodpadu vo vašom okolí môžete na obecnom úrade alebo na magistráte. Alternatívou je kompostovanie vo vlastnom kompostéri alebo
zriadenie komunitného kompostoviska, Ak je pre vás táto alternatíva prijateľnejšia, no neviete, ako na to, poradia vám napríklad Priatelia zeme.

My vám zas nabudúce poradíme, ako si doma merať potravinový odpad a zistiť tak svoj podiel na plytvaní potravinami.

Váš Free food