Zmeny v oblasti legislatívy sú vždy vysoké ciele. Nám sa už niektoré podarilo naplniť, na ostatných stále pracujeme. Aké legislatívne zmeny sa na Slovensku udiali v súvislosti s darovaním potravín? Tento článok ponúka legislatívny rámec súvisiaci s darovaním potravín na Slovensku. Odovzdávame vám v ňom nielen strohé informácie, ale aj poznatky a skúsenosti. Či už ste potenciálny darca, poskytovateľ potravinovej pomoci alebo nadšenec, dúfame, že vám pomôže sa lepšie v téme zorientovať a pochopiť, ako funguje či nefunguje darovanie nepredaného jedla na Slovensku.
Jeden zákon vládne všetkým
Mnohí sa nás pýtate: „V ktorom zákone si viem pozrieť ako darovať potraviny?“.
V slovenskej legislatíve neexistuje konkrétny zákon, ktorý by upravoval podmienky darovania jedla a tie najvýživnejšie odpovede na vaše otázky musíte hľadať v ďaleko komplexnejšej spleti zákonov, vyhlášok a usmernení. Popracovať musíte aj na otázkach, tie musia byť konkrétnejšie a adresnejšie. A aj po tom, čo sa budete dobre pýtať a hľadať na správnom mieste, bude vám pravdepodobne mnoho odpovedí nejasných a otvorených interpretácii. Aj to je dôkazom toho, že slovenskej legislatíve chýba holistický prístup, ktorý by adresoval boj proti potravinovému odpadu. Podobne, no lepšie ako my, sú na tom napríklad Maďari či Česi. Najväčším príkladom idú Francúzi a Španieli, ktorí majú celistvé legislatívne rámce adresujúce potravinový odpad a jeho prevenciu.
Na Slovensku hovoríme v súvislosti s darovaním potravín najmä o Zákone o potravinách, ktorý je spolu s Potravinovým kódexom SR, Potravinovým kódexom EÚ (Codex alimetnarius) a Nariadením o všeobecnom potravinovom práve EÚ (The General Food Law Regulation), smerodajným zákonom upravujúcim otázky predaja, distribúcie a bezpečnosti potravín. Zákon o potravinách však explicitne rozlišuje len darovanie potravín po dátume minimálnej trvanlivosti.
Darovanie potravín po dátume minimálnej trvanlivosti
Dátum minimálnej trvanlivosti alebo DMT uvádza približný dátum, dokedy si potravina uchová svoju predpokladanú kvalitu. Označujú sa ním trvanlivé výrobky (dehydratované alebo zakonzervované potraviny). Pri správnom skladovaní je konzumácia potravín po tomto dátume ešte stále bezpečná aj niekoľko týždňov až mesiacov. Niekedy aj roky. Výnimkou sú mäsové konzervy, pri ktorých je vysoké riziko otravy botulotoxínom.
V roku 2016 sme vo Free Food-e zorganizovali veľkú petíciu za darovanie trvanlivých potravín po DMT zo supermarketov. Petícia získala úžasných 13 tisíc podpisov, a preto sa ňou museli zaoberať aj zákonodarcovia. Aj vďaka nej schválil parlament vládny návrh MPRV SR na novelu zákona o potravinách č. 376/2016 Z. z., ktorá umožňuje použiť potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti na charitatívne účely. Od 1.1.2017 tento zákon udeľuje charitatívnym organizáciám právo prijímať, distribuovať a vydávať potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti. Táto možnosť je však podmienená registráciou ako výdajne alebo skladu potravín po DMT, resp. ich distribútora, ak nemáte v úmysle potraviny vydávať koncovému spotrebiteľovi.
- Celé znenie našej petície si prečítate TU.
- Ste charita a máte záujem odoberať potraviny po DMT? Pripravili sme pre vás návod, ako sa môžete registrovať.
Nie je to také jednoduché
Všetky organizácie, ktoré dostávajú nadbytočné potraviny na ďalšiu distribúciu, a teda umiestňujú potraviny na trh, sú prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov podľa Nariadenia EÚ o všeobecnom potravinovom práve aj podľa zákona o potravinách.
Potravinársky podnik je akýkoľvek podnik, či už pre zisk alebo nie, štátny alebo súkromný, ktorý vykonáva ktorúkoľvek z činností súvisiacich s ktorýmkoľvek stupňom výroby, spracúvania a distribúcie potravín.
To znamená, že aj tá najmenšia charitatívna organizácia, ktorá chce ľuďom v núdzi podávať akékoľvek jedlo, musí byť riadne registrovaným potravinárskym podnikom, ktorý spĺňa tie najvyššie štandardy hygieny a podlieha rovnakej úradnej kontrole orgánov ako maloobchod či reštaurácia. Takéto riešenie je veľmi náročné na financie, ľudské zdroje a celkovú réžiu. Preto mnoho charít od prijímania potravinových darov a následnej redistribúcie ľuďom v núdzi odrádza.
Ďalšia problematická časť je, že zákon o potravinách pri charitatívnej organizácii rozlišuje len darovanie potravín po DMT a pre ostatné tipy potravín nie je dobre zadefinovaný. Zákon si preto vykladáme tak, že postup registrácie je rovnaký, ako uvádzame na stránke pri registrácii charitatívnej organizácie, ktorá odoberá potraviny po DMT.
Ak už je organizácia registrovaná ako charitatívna organizácia, ktorá umiestňuje na trh potraviny po DMT, je evidovaná ako potravinársky podnik. Pri akejkoľvek zmene (charita otvorí nový sklad, stane sa distribútorom, alebo rozšíri darovaný sortiment), treba ohlásiť zmenu činnosti príslušnému Úradu štátnej veterinárnej a potravinovej správy („veterine“).
Povinné darovanie potravín
V novembri 2019 bol schválený ďalší zákon na základe poslaneckého návrhu z dielne SNS predkladanom bývalou poslankyňou Evou Antošovou o povinnom darovaní potravín po dátume minimálnej trvanlivosti obchodom s rozlohou nad 400 m². Aj na základe našej iniciatívy a pripomienok boli do návrhu zákona zapracované pozmeňovacie návrhy, ktorých cieľom bolo zmierniť nátlak na reťazce či charity. Zákon mal nadobudnúť účinnosť 1.1.2024, ale jeho platnosť bola zrušená zákonom, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (tzv. „Sulíkovo kilečko“). Miesto povinného darovania vláda v tejto súvislosti iniciovala prípravu novely zákona, ktorá by umožnila potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti predávať. To sa aj stalo a obchody môžu už od roku 2022 potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti predávať za zníženú cenu.
Naše vyjadrenia k povinnému darovaniu potravín si môžete prečítať tu:
- https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/535318-povinne-darovanie-potravin-sa-odklada
- Reakcia o.z. Free Food na poslanecký návrh podľa ktorého by darovanie potravinového prebytku malo byť povinné
Náš prieskum o predaji potravín po DMT k povinnému darovaniu potravín si môžete prečítať tu:
Finančné stimuly
V roku 2019 sme naše advokačné aktivity nasmerovali na daňový zákon (predtým súčasťou petície). Analýza legislatívneho prostredia našimi dobrovoľníkmi zo sveta daní opätovne potvrdila, že daňové úľavy sú neefektívne a diskriminačné. Podľa vtedajšieho znenia zákona o dani z príjmov na Slovensku nebolo možné považovať darované potraviny za daňový výdavok OKREM potravín s určenou minimálnou trvanlivosťou darovaných len Potravinovej banke Slovenska. Inými slovami – v prípade potravín, ktoré nemajú určenú minimálnu trvanlivosť, by sa darovanie týchto potravín považovalo za nedaňový výdavok – a to aj v prípade Potravinovej banky Slovenska. Takáto legislatíva bola neefektívna a len ťažko konkurovala situácii, kedy si obchodník môže cenu zlikvidovaných potravín, ktoré predtým postupne zlacnil, uplatniť ako daňový výdavok.
Naši dobrovoľníci zo sveta daní sa preto spojili a vytvorili nový návrh, ktorý sa stretol s pochopením a vôľou o presadenie. Výsledkom je novela zákona o dani z príjmov č. 301/2019 Z.z., ktorá bola prijatá ako vládny návrh Ministerstva financií. Vďaka nej je od 1.1.2020 možné u darcu považovať za daňový výdavok obstarávaciu cenu bezodplatne odovzdaných potravín. Jedinou podmienkou je, že obdarovaný musí byť neziskovou organizáciou alebo registrovaným sociálnym podnikom, ktorý použije potraviny na účel, na ktorý je možné použiť 2 % zaplatenej dane.
Pri posudzovaní daňového výdavku v prípade darovania je irelevantné, či daňovník potraviny predtým zlacnil. Táto výnimka sa vzťahuje na potraviny, ktorým uplynula doba minimálnej trvanlivosti, na potraviny, ktorým trvanlivosť ešte neuplynula a rovnako na potraviny, ktoré nemajú určenú dobu trvanlivosti (nebalené potraviny).
Daňovník si tak môže vybrať – tovar aspoň dvakrát zlacniť a následne zlikvidovať, alebo potraviny darovať na charitatívne účely.
Darovanie nebaleného pečiva, ovocia a zeleniny
Nebalené ovocie, zelenina a pečivo tvoria najväčší podiel nepredaných potravín v supermarketoch. Až donedávna považovali slovenské orgány štátnej a verejnej moci tento tovar za vysoko rizikový, zatiaľ čo v susedných krajinách ako Rakúsko alebo Česko sa posudzuje ako potravina s nízkym až stredným rizikom pre zdravie. Až vojnová situácia na Ukrajine a z nej prameniaca aktivita pani prezidentky Zuzany Čaputovej prispeli k zmene paradigmy v darovaní nebaleného ovocia a zeleniny. Pre zabezpečenie právnej istoty a jednotný výklad a postup orgánu úradnej kontroly vydal vtedajší minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan usmernenie k ich darovaniu charitatívnym organizáciám.
Podľa tohto usmernenia je potraviny bez označenia dátumom exspirácie možné ponúknuť výlučne charitatívnym organizáciám, pričom sa odporúča dodržať ich odovzdanie najneskôr do 24 hodín od ich výroby resp. dodania (ide o voľné pečivo a voľné pekárenské výrobky) a do 24 hodín od ich stiahnutia z bežného predaja (ide o ovocie a zeleninu). Zodpovednosť toho, kto potravinu daruje, spočíva v tom, že je potravina identifikovaná a stiahnutá z bežného predaja, je v neporušenom obale, umiestnená v suchom sklade a je riadne označená. Charitatívna organizácia je povinná vykonať senzorickú kontrolu v čase a mieste preberania. Všetky potraviny, ktoré nespĺňajú základné senzorické posúdenie, musí vylúčiť z darovania a odmietnuť prevziať. V tomto momente sa stávajú odpadom a nie je možné ich ponúknuť inej charite ani ďalší predaj konečnému spotrebiteľovi.
Darovanie vareného jedla
Všeobecný úzus, ktorý na Slovensku existuje, hovorí, že hotové pokrmy vrátane vareného jedla či cateringov, sa nesmú darovať. Podľa Vyhlášky č.533/2007 Ministerstva zdravotníctva o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia spoločného stravovania sa musia hotové pokrmy podávať najneskôr štyri hodiny po ukončení ich technologického spracovania a zároveň ich teplota nesmie klesnúť pod 60 °C (tuhé pokrmy) a pod 65 °C (tekuté pokrmy). Táto vyhláška bola novelizovaná v roku 2023, kedy sa čas podania predĺžil z 3 na 4 hodiny. Samotné darovanie alebo redistribúcia sa explicitne nespomína nikde, a aj keď sme de jure v šedej zóne, prakticky je takáto redistribúcia napríklad nevyzdvihnutých obedov z kantín alebo jedla z cateringov neuskutočniteľná.
Pre porovnanie, v susednom Česku časový rámec neexistuje, podmienkou je, že reštaurácia si musí postup darovania jedál pridať do svojho HACCP a musí sa sledovať teplota pokrmu. Potraviny sa v Českej republike môžu postupne zachladzovať a taktiež zmrazovať, čo umožňuje ich redistribúciu a konzumáciu aj na druhý deň. Ďalej než my je aj Maďarsko, ktoré má vlastné usmernenie pre darovanie hotových pokrmov z cateringov.
Páči sa ti, čo robíme a chceš vidieť viac takéhoto obsahu?
Máš nejaké otázky k legislatíve v oblasti znižovania potravinového odpadu? Neváhaj sa nám ozvať na info@free-food.sk!
Pre viac info k téme odporúčame pozrieť si aj:
D4.6-Prevention-of-food-losses-and-food-waste-by-legal-instruments.pdf (foodrus.eu)
Food redistribution in the EU – Publications Office of the EU (europa.eu)
