Vysoké ceny potravín sú pre mnohých dôvodom začínať svoj nákup pri regáli so zlacnením tovarom. Iní chcú zase potraviny s končiacou spotrebou zachrániť pred vyhodením a bojovať tak proti plytvaniu. Kým predaj potravín po dátume spotreby (DS) je striktne zakázaný, od 1.7. 2022 môžu obchody predávať potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti (DMT). Darovať charite ich smú už od roku 2017 vďaka novele zákona o potravinách, ktorú iniciovalo aj naše občianske združenie. Ako to teda s predajom potravín ,,po záruke“ vyzerá tri mesiace od zavedenia novely do platnosti? To sme zisťovali od najväčších supermarketov na Slovensku – Tesco, Lidl, Kaufland, Billa, Terno a COOP.
O akú zmenu sa jedná?
Legislatíva upravujúca nakladanie s potravinami po DMT má u nás históriu od roku 2016, kedy bolo schválené darovanie takýchto potravín na charitatívne účely. V roku 2019 bol dokonca prijatý zákon o povinnom darovaní potravín po DMT, no v rámci prvého ,,Sulíkovho kilečka“ bol zrušený a nahradený existujúcou novelou. Podľa nej môže každý obchodník za zníženú cenu predávať potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti v prípade, že sú bezpečné a že ich bude predávať výhradne vo svojich fyzických prevádzkach, oddelene od ostatných potravín, za zníženú cenu, len konečnému spotrebiteľovi, a to najviac 45 dní od uplynutia DMT. Novela pôvodne nerátala s tým, že táto zmena by mohla znevýhodniť charitatívne organizácie, ktoré sú užívateľmi potravinovej pomoci a distribuujú ich ľuďom v núdzi. Na Slovensku je ako výdajňa potravín po dátume minimálnej trvanlivosti aktuálne registrovaných 52 charitatívnych organizácií vrátane sociálnych výdajní. Po debate sa preto pôvodné znenie rozšírilo pre prevádzkovateľov s predajnou plochou nad 400 m², ktorí takéto potraviny musia prednostne ponúknuť najmenej 1 charite. Ak charitatívna organizácia do 48 hodín od ponuky neprejaví záujem o tieto potraviny alebo ich odmietne, prevádzkovateľ môže potraviny po DMT predávať tak, ako uvádza pôvodné znenie.
Vítaná zmena, ktorá nemá v praxi využitie.
Napriek počiatočným debatám zainteresovaných strán ohľadom bezpečnosti, zodpovednosti či znevýhodňovania charít sa nakoniec podarilo uzákoniť znenie, na ktorom sa zhodli všetci. Naše občianske združenie sa v téme potravinových zvyškov a darovania angažuje dlhodobo, a preto sme si dali za úlohu zistiť, kde môžu spotrebitelia potraviny po DMT nájsť a aký je dopad tejto legislatívy na plytvanie v supermarketoch.
Najväčším slovenským reťazcom sme preto položili nasledujúce otázky:
- Víta váš obchod / reťazec novelu Zákona o potravinách, ktorá od 01.07.2022 umožňuje predaj potravín po DMT so všetkými náležitosťami? (max lehota 45 dní pre predaj, povinnosť ponúknuť tovar charite 48 hod pred predajom, predaj oddelene od ostatných potravín, …)
- Využíva váš obchod / reťazec možnosť predávať potraviny po DMT? (Ak áno, prosím, uveďte, v ktorých pobočkách. Ak nie, prosím, uveďte, či sa chystáte túto možnosť využívať v budúcnosti, resp. prečo sa túto možnosť nechystáte využívať.)
- Odhadom koľko trvanlivých potravín sa nepredá do ich DMT vo vašich pobočkách na mesačnej báze (ak neviete, nechcete uviesť presné číslo – môže byť napríklad ,,do 30kg, ,,dvojciferné číslo“, ,,od .. do..“) ?
- Aké percento (aj odhadom / slovom) predstavujú tieto potraviny z celkového množstva potravinových prebytkov?
- Aké percento (aj odhadom / slovom) predstavujú tieto potraviny z potravinových prebytkov z trvanlivých potravín?
Reakciu sme neobdržali iba od siete Terno, sieť Coop nám nevedela poskytnúť odpoveď ani na jednu z vyššie uvedených otázok.
Z odpovedí jasne vyplynulo, že všetky reťazce túto novelu a špecificky predaj potravín po DMT vítajú bez výhrad. Napriek tomu potraviny po DMT na predaj nenájdete ani v jednom z oslovených reťazcov. Dôvod má spoločného menovateľa – darovanie na charitatívne účely. Spoločnosť LIDL a BILLA jasne uviedli, že predaj potravín po DMT neplánujú ani v budúcnosti. Tesco sa ich „zatiaľ“ nechystá predávať a Kaufland sa odvoláva na to, že u nich prípad odmietnutia charitou ešte nenastal. Dobrou správou však je, že tieto potraviny nachádzajú využitie vďaka zabehnutým spoluprácam reťazcov s charitami či Potravinovou bankou Slovenska.
Trvanlivé potraviny nám boj proti plytvaniu nevyhrajú.
Koľko z vyradených potravín tvoria tie po dátume minimálnej trvanlivosti nie je úplne zrejmé. Reťazce buď týmito údajmi nedisponujú, alebo dáta o nepredaných potravinách odmietajú zverejňovať. Odpoveď na túto otázku nám poskytlo len Tesco (ktoré stále ako jediný supermarket zverejňuje svoje dáta o potravinovom odpade). Zvyškové potraviny po DMT tu tvoria necelé 2 % z celkových potravinových prebytkov vhodných na ľudskú spotrebu. Podľa spoločnosti LIDL potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti ostáva len minimálne množstvo, nakoľko sa zväčša stihnú predať. Kým darovanie potravín s DMT riešime už viac než 6 rokov, je zrejmé, že tvoria len mizivé percento prebytkov. Naopak, ako problémové je vnímané darovanie čerstvých potravín bez obalu, teda ovocia, zeleniny, chleba a pečiva. Dôvodom sú chýbajúce usmernenia o tom, za akých podmienok ich obchody môžu darovať na ľudskú spotrebu. Predseda SAMO Martin Krajčovič sa pre nás k téme vyjadril ešte koncom roka 2020.
„Celkovo ale pre právnu istotu potrebujeme jasne zadefinovať, či a za akých podmienok môže prísť k darovaniu týchto produktov. Keďže ide o produkty, kde neustále prebieha biologický proces, tak by bolo vhodné v prípade, že ich obchodník označí na darovanie, aby nepodliehali sankciám zo strany Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (…) keďže potraviny, kde prebieha biologický proces, sa môžu kvalitatívne zmeniť do doby, kým si ich prevezme charita.“ Bolo by ďalej na posúdení charity, či si tieto potraviny prevezme, resp. ktoré potraviny vydá ďalej konečnému spotrebiteľovi.
Podľa našich informácií je Ministerstvo pôdohospodárstva v štádiu príprav potrebného usmernenia, bližšie informácie o tom, kedy plánuje usmernenie vydať a čo je presne obsahom, nemáme.
Stále zaostávame.
Slovensko je v darovaní potravín stále na chvoste krajín EÚ. Zatiaľ čo vo Francúzsku je pre veľké firmy povinné darovanie vareného jedla, pre Slovensko je to tabu. Komplexné usmernenie pre darovanie jedla má väčšina krajín EÚ vrátane Českej republiky či dokonca Maďarska, kde sa za určitých podmienok môže darovať aj varené jedlo. V Holandsku fungujú siete sociálnych potravín, kde si ľudia žijúci pod hranicou chudoby môžu nakúpiť výrazne zlacnené jedlo za „vlastné“, čo je jeden z predpokladov pre dôstojný život. V Taliansku funguje napríklad právo dobrého samaritána, čo znamená, že je darcovská organizácia zbavená trestno-právnej zodpovednosti pri prípadnom ublížení na zdraví. V Dánsku existujú diskontné obchody s potravinami po exspirácii. V Belgicku prevádzkuje Potravinová banka veľké distribučné centrum len pre ovocie a zeleninu. Vo väčšine štátov EÚ sú aktívne a dobre fungujú dopredajové aplikácie ako Too good to go či Nesnězeno. Na Slovensku máme už 3-4 takéto nevydarené iniciatívy. Nielen obchody, inštitúcie či charity, ale aj samotní spotrebitelia by sa mali zaujímať o túto problematiku bližšie a využívať nástroje proti plytvaniu, ktoré sa im ponúkajú.
Viac o darovaní vrátane prehľadného porovnania vybraných krajín EÚ nájdete TU.