Upcyklácia – fenomén vo svete food waste na vzostupe

,,Zero Waste neznamená recyklovať viac, ale menej.“ Bea Johnson, svetová ikona Zero Waste životného štýlu

Recyklácia alebo znovu použitie materiálov sa v mnohých smeroch stáva prežitkom a vo svete potravín o to viac, keďže možnosti ako navrátiť potraviny naspäť do obehu sú obmedzené – konkrétne hovoríme o výrobe hnojív či extrakcii látok z potravinového odpadu pre použitie v kozmetickom či farmaceutickom priemysle. Ako teda recyklovať menej potravín?

Robili ste si už smoothie z prezretého banánu, využili ste zvyšky z večere na druhý deň v raňajkách alebo ste si nechali dorásť nové šalátové listy z hlúbika namočeného vo vode? Tak potom ste, jedným slovom, UPCYCLOVALI! 🙂 Napriek tomu, že pojem upcyklácia alebo ,,upcycling“ sa spája najmä s textilným a nábytkárskym priemyslom, čoraz viac sa dopočujete práve o upcyklácii potravín. Čo všetko si môžeme pod týmto pojmom predstaviť, ako sa k upcyklovaniu stavia potravinársky priemysel a prečo má väčší zmysel než recyklácia, si povieme v tomto blogu. A pri téme ostaneme aj o týždeň, kedy si ukážeme konkrétne tipy a triky pre vašu domácnosť. Upcyklácii zdar!

Čo je upcyklácia

Keďže sa jedná o relatívne nový pojem, jeho presná definícia zatiaľ nebola ukotvená. Niektorí odborníci zastávajú názor, že upcykláciou potravín by sme mali označovať len procesy, v ktorých sa vyrobia nové potraviny určené na ľudskú konzumáciu a takéto spracovanie zvyškov navrhujú pridať ako samostatnú fázu hierarchie potravinového odpadu. V praxi je však tento pojem obšírnejší. Upcyclovanými surovinami alebo potravinami označujeme tie, ktoré by boli skončili ako odpad z dôvodu estetických nedokonalostí, prezretosti, kvôli kultúrnym zvykom, nepostačujúcej technológii, nevedomosti či nedostatku vôle. Práve vďaka upcyklácii nájdu takéto potraviny zmysluplné využitie primárne v potravinárskom a alternatívne napríklad v kozmetickom priemysle.

Odborníci navrhujú pridať samostatnú fázu Upcyklácie do Pyramídy nakladania s potravinovým odpadom, nachádzať by sa mala na 3. mieste z 8. Zdoj: EPA, Moshtaghian et al., 2021, vlastné spracovanie

Cieľom a zmyslom upcyclingu je vytvoriť z vedľajších produktov alebo ,,druhotných“ surovín nový produkt vyššej spoločenskej, environmentálnej alebo ekonomickej hodnoty. V potravinárskom priemysle sa jedná napríklad o využitie šupiek do bujónov, spracovanie prezretých či obitých kusov ovocia do džemov, výrobu pesta z vňatí a listov, výrobu čatní a omáčok zo ,,škaredej“ zeleniny alebo využitie obilných klíčkov do sladkých plniek. Jednoducho, možností je nekonečne veľa a keď sa chce, tak sa dá! Dokazujú nám to aj nasledovné príklady z praxe.

Príklady dobrej praxe zo sveta aj zo Slovenska

  • Čipsy vyrábané z nadbytočnej zeleninovej dužiny produkovanej pri jej odšťavovaní od Pulp Pantry. Zaujímavosťou je, že chipsy majú zloženie podľa sezónnosti, keďže sa robia z čerstvých za studena lisovaných zvyškov, takže aj ich chuť sa mení podľa toho, v akom ročnom období sa práve nachádzame! Klobúk dole za tento odvážny biznis model 😉
  • ReGrained Supergrain+ využíva obilné zrná z výroby piva, pričom spolupracuje s viacerými pivovarmi. Výsledkom tejto spolupráce je hneď niekoľko chutných upcyklovaných produktov od zmesí do pečenia až po chrumky či energetické tyčinky, ktoré sa tešia veľkej popularite.
  • Imperfect Foods spracúvajú najmä nechcený ovozel do produktov s pridanou hodnotou ako sú napríklad rôzne snacky, orieškové mixy, sušené ovocie, či čokoládové cookies z okarovej múky, čo je zvyšková drvina, ktorá vzniká pri výrobe sójového mlieka. Na to, že ich produkty sú, rovnako ako aj ingrediencie, nedokonalé, sú patrične hrdí a netaja sa tým, že kedysi boli považované za odpad :).
  • Aj naši domáci miláčikovia si môžu zamaškrtiť na upcyklovaných eko dobrotách! Firma Shameless Pets pripravuje pre mačky a psov pamlsky produkované z nechcenej a nadbytočnej zeleniny a ovocia.
  • Plant Cow je slovenská značka rastlinných mliek a produktov, ktorej cieľom je dostať do povedomia rastlinné mlieka a ich výhody aj pre ľudí, ktorí bežne konzumujú klasické živočíšne mlieko, pričom pri predaji aj výrobe sledujú princípy Zero Waste. Okrem precízneho plánovania výroby, dopredajov či vratných obalov, svoj odpad znižujú aj tak, že dužinu po zlisovaní mlieka posúvajú pre ďalšie využitie farmárom, a tak sa z odpadu stáva surovina do kŕmnej zmesi pre zvieratá.
  • Pekáreň Kopek je tradičná rodinná pekáreň a netradičné laboratórium v jednom. Okrem integrovanej výroby, ktorá využíva napríklad obilný šrot do produktov prémiovej kvality, je Kopek aj výskumným laboratórium pre vývoj nových pekárskych receptúr z druhotných surovín vrátane chleba a pečiva, ktoré sú už nepredajné. Cieľom je ponúkať čo najzdravšie produkty vysokej nutričnej hodnoty so zníženým podielom škrobu a sacharózy a zvýšeným podielom minerálov a bielkovín.
Pšenično-ražný chlieb vyrobený na základe obilninového kvasu a zapareného prírodného šrotu

Ako spoznať upcyklované potraviny

S myšlienkou oceniť a podnietiť vznik a predaj upcyklovaných potravín vznikla Asociácia Upcyklovaných potravín – The Upcycled Food Association, ktorá ako tretia nezávislá strana udeľuje certifikáciu upcyklovaným produktom ako sú potraviny, krmivo pre domáce zvieratá, kozmetika a čistiace prostriedky. Podľa UPA majú produkty s označením až o 50% väčšiu šancu, že po nich spotrebiteľ siahne. Bohužiaľ, takéto označenie aktuálne funguje len v severnej Amerike a európski výrobcovia sa zatiaľ musia uspokojiť s vlastným environmentálnym vyhlásením.

V Kanade či USA spoznáte upcyklovaný produkt jednoducho – väčšina má na sebe takéto označenie.

Prečo podporovať upcyklovanie?

Dôvodov je hneď niekoľko, no v súčasnosti je asi najalarmujúcejší fakt, že až 28% poľnohospodárskej pôdy sa využíva na pestovanie potravín, ktoré sa nikdy nezjedia. Práve upcyclácia je spôsob, ako poľnohospodárske produkty plnohodnotne využiť, a tým predísť zbytočnému plytvaniu pôdou, vodou či energiami. Využitím všetkého dopestovaného sa jednak zvýši efektivita pôdy, ktorá bola na tieto poľnohospodárske účely využitá, a zároveň pomôže nakŕmiť rastúcu populáciu bez toho, aby sa zvýšilo odlesňovanie a znehodnocovala pôda. Podporiť upcyclovanie potravín môže každý z nás – či už nakupovaním produktov, ktoré boli vyrobené prostredníctvom upcyklácie alebo uplatňovaním upcyklácie v domácnosti.

V ďalšom blogu sa tešte na množstvo tipov ako upcyklovať vo vlastnej kuchyni! 🙂

Zdroje:

Foods | Free Full-Text | Challenges for Upcycled Foods: Definition, Inclusion in the Food Waste Management Hierarchy and Public Acceptability (mdpi.com)

Upcycled Food Association, Foundation, and Certification

https://www.epa.gov/sustainable-management-food/food-recovery-hierarchy

Autorky: Lucia O., Zuzana Madajová

Ak vieš o nejakej upcyklovanej slovenskej potravine, daj nám určite vedieť a my ju radi zahrnieme do článku!