Politika v oblasti prevencie potravinového odpadu na Slovensku a iných krajinách Európskej únie

Téma potravinového odpadu patrí medzi časté predmety diskusií. Jedná sa o dlhodobý problém s presahom na celú spoločnosť a negatívnym dopadom na životné prostredie. V tomto článku sa pozrieme na rôzne prístupy krajín Európskej Únie k tejto problematike a na to, ako sa im darí adresovať túto záťaž. 

Na Slovensku sa podľa štúdie FUSIONS (2016) ročne vyprodukuje odhadom 860 tisíc ton potravinového odpadu, čo predstavuje asi 163 kg na obyvateľa. Z tohto množstva vyhodilo v rovnakom roku päť najväčších obchodných reťazcov dokopy 15 tisíc ton použiteľných potravín v hodnote 12,5 milióna eur. Paradoxom je, že na Slovensku žije takmer milión ľudí na hranici chudoby. Napriek tomu, že nemalú časť potravinového odpadu tvoria obchodné reťazce, za najväčšie straty môžu domácnosti. Pripisuje sa im až polovica celkového potravinového odpadu. V slovenských domácnostiach sa podľa štúdie Výskumného ústavu potravinárskeho z roku 2017 vyhodí 40-60 kg potravín na osobu za rok. Podľa analýzy odpadov z roku 2019 (Priatelia Zeme, INCIEN, JRK) len v zmesovom komunálnom odpade skončilo 60 kg potravín na obyvateľa v prípade rodinných domov a neuveriteľných 82 kg v prípade bytových jednotiek.

Podiel potravinového odpadu v ZKO (kuchynský BRO)

Rozdelenie krajín EÚ podľa rozvinutosti ich politík v boji proti plytvaniu potravinami

Európska Únia vytvorila systém hodnotenia krajín podľa toho, nakoľko sa darí jednotlivým krajinám napĺňať požiadavky plynúce z právnych rámcov EÚ v oblasti prevencie plytvania potravinami. Krajiny sú delené do troch kategórii: ,,zrelá”; ,,rozvíjajúca sa” a ,,start-up”. Je dôležité si uvedomiť, že toto hodnotenie nereflektuje skutočnú schopnosť krajiny vysporiadať sa s plytvaním potravín, ale len hodnotí či a nakoľko sa krajina týmto problémom zaoberá v oblasti zákonov, stratégii, daňových úľav, hygienických opatrení či osvety širokého obyvateľstva. 

V kategórii ,,zrelá” krajina sa nachádza 10 krajín. Sú to štáty, ktoré sa intenzívne zaoberajú touto problematikou. Medzi ne patrí napríklad Taliansko. Od roku 2016 má jasne vypracovanú stratégiu adresujúcu tému plytvania potravinami, v ktorej sú zahrnutí všetci partneri (vláda, relevantné ministerstvá a neziskovky, obce, mestá, obchodné reťazce, ale i jednotlivci a spotrebitelia). Taktiež obsahuje konkrétne ciele limitujúce plytvanie vo všetkých fázach výrobného a spotrebiteľského reťazca a kroky na dosiahnutie týchto ambícií. Okrem toho sú dostupné materiály, ktoré celý proces darovania potravín vysvetľujú a obchodným reťazcom sú poskytnuté i daňové úľavy pri darovaní potravín. Talianske úrady pri vytváraní tejto stratégie a potrebných zákonov mysleli aj na definovanie zodpovednosti za potraviny v procese ich darovania a upravili aj niektoré hygienické nariadenia tak, aby sa s darovanými potravinami jednoduchšie narábalo. Kritiku si Taliansko zaslúžilo len za nedostatočné informovanie subjektov o možnosti uplatniť si daňové úľavy a nevyužitie európskeho programu FEAD na podporu darovania potravín.

Mapa rozmiestnenia francúzskych potravinových bánk – vo Francúzsku funguje až 79 pobočiek potravinových bánk a 28 satelitných

Medzi ,,rozvíjajúcu sa” krajinu sa radí 8 európskych štátov. Tieto majú častokrát pripravené stratégie na prevenciu plytvania potravinami, no nie vždy adresuje všetky dôležité oblasti a mnohokrát nie je podporená dostatočnou legislatívou. Česko nemá jednotnú stratégiu boja proti plytvaniu potravinami, ale ,,len” nariadenie vlády, ktoré sčasti nahrádza takúto stratégiu. Má motivačne nastavenú politiku daňových úľav, ktorá je dostatočne spropagovaná. Taktiež bolo Česko pochválené za jasné rozdelenie zodpovednosti za bezpečnosť darovaných potravín. Naopak, auditori skritizovali našich severo-západných susedov za nejasne spracované hygienické opatrenia pri narábaní s potravinami a s tým súvisiace nedostatočné informovanie občanov a organizácií o potravinách, ktoré sa dajú darovať. 

Do poslednej kategórie ,,start-up” krajín sa radí aj Slovensko spolu s ďalšími deviatimi krajinami. Štáty v tejto kategórii často nemajú vôbec spracovanú tému potravinového odpadu, prípadne sa legislatíva a stratégie zaoberajú týmto problémom iba čiastočne a okrajovo. V roku 2016 bola Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka vytvorená stratégia pre prevenciu plytvania potravinami, na základe ktorej bol vypracovaný Plán predchádzania plytvaniu potravinami pre roky 2016-2020. Jeho najväčším nedostatkom je, že od roku 2018 sa udiali len minimálne kroky k naplneniu stanovených cieľov a neprebiehala dostatočná diskusia medzi štátnym, súkromným a neziskovým sektorom. Taktiež existuje Národná Platforma proti plytvaniu potravinami, ktorej úlohou bolo práve spájať neziskový sektor, ministerstvá a samotných obchodníkov, avšak činnosť tejto platformy ostala skôr na teoretickej úrovni a samotné stretnutia majú zatiaľ len minimálny hmatateľný dopad. Taktiež nám bola vyčítaná náročná vystopovateľnosť darovaných potravín a chýbajúce národné predpisy na narábanie s potravinami v procese darovania. Naopak, pochvalu si zaslúžili daňové opatrenia a ich kvalitné odprezentovanie. Auditorom sa taktiež pozdávali informačné materiály propagujúce znižovanie plytvania potravinami. Riešenie celého problému s plytvaním potravinami je náročné aj preto, že táto téma je prerozdelená medzi Ministerstvo životného prostredia SR a Ministerstvo pôdohospodárstva SR. 

Rôzne prístupy k darovaniu potravín

Potraviny, ktoré sú vhodné na darovanie sa líšia od krajiny ku krajine. Medzi najčastejšie darovateľné potraviny sa radia trvanlivé potraviny, teda tie s DMT. Na Slovensku sa dajú darovať jedine tieto, prípadne balené potraviny 24-48 hodín pred uplynutím dátumu spotreby. Situácia je lepšia v Českej republike, kde sa môžu darovať nielen potraviny s dátumom spotreby, ale i chladené potraviny balené výrobcom či čerstvé ovocie i pečivo, ktoré môže byť aj nebalené. Náš západný sused, Rakúsko, umožňuje obchodným reťazcom darovať ďaleko väčší rozsah potravín, teda za istých podmienok skoro všetko jedlo, ktoré by sa bolo vyhodilo a je zdravotne nezávadné. Francúzsko je na tom podobne ako Rakúsko, teda je možné darovať akýkoľvek typ potravín pri dokázaní ich bezpečnosti vrátane vareného jedla. Darovanie jedla pre obchodné reťazce je povinné zazmluvnenej charite a veľké cateringovky majú tiež povinnosť jedlo darovať nedojedené jedlo z podujatí, ktoré je ešte vhodné na konzumáciu. 

Zásadný rozdiel medzi jednotlivými krajinami prichádza až pri pohľade na systém distribúcie potravín. Práve distribúcia je najdôležitejším procesom v hierarchii manažmentu potravinového odpadu, nakoľko sa jedná o jeho prevenciu. Redistribúcii sa venujú najmä potravinové banky, ktoré majú neodmysliteľné postavenie ako sprostredkovateľ potravinovej pomoci medzi obchodmi a charitatévnymi organizáciami. Ich spôsob fungovania sa líši od krajiny ku krajine. Na Slovensku má dominantné postavenie Potravinová banka Slovenska (PBS), ktorá je najväčším prijímateľom potravinových darov. PBS je občianskym združením, ktoré je financované z dvoch percent daní (ktoré jej môže občan SR darovať), darov a podpory programu FEAD. Obchodné reťazce si môžu uplatniť daňovú úľavu pri darovaní potravín. Jedinou podmienkou je, že obdarovaný musí byť neziskovou organizáciou alebo registrovaným sociálnym podnikom, ktorý použije potraviny na účel, na ktorý je možné využiť  2% zaplatenej dane.

Väčšina organizácií prijímajúcich potravinové dary je registrovaná cez Potravinovú banku Slovenska, no častokrát má obmedzené kapacity či prístup k potravinovým darom a darované jedlo vydáva priamo klientom svojich zariadení, pričom čerstvé výrobky musia byť skonzumované ihneď. Medzi najčastejšie prekážky, ktoré odrádzajú organizácie od distribúcie potravín po uplynutí DMT patrí komplikovaný registračný proces či nutnosť dodržiavať rovnaké hygienické predpisy, aké musia dodržiavať potravinárske podniky. Za ich nedodržanie hrozí charitám pokuta. Celkovo je na Slovensku ako Výdajňa / Distribútor potravín po Dátume minimálnej trvanlivosti registrovaných iba okolo 20 organizácií. Od júla 2022 bude možné takéto potraviny predávať zákazníkom za zníženú cenu v samotnej prevádzke obchodu. Obchod však bude musieť takéto potraviny najskôr ponúknuť charite, s ktorou už má zmluvu o poskytovaní potravinových darov, potom ich môže predávať, no iba za zníženú cenu a v riadne oddelené od ostatných potravín. Viac o legislatíve v súvislosti s darovaním potravín si prečítate TU.

V Nemecku fungujú potravinové banky nesúce naźov Tafel. Tie majú cez 900 potravinových výdajní. O jedlo ponúkané týmito výdajňami sa môžu uchádzať len zaregistrovaní ľudia, ktorí musia dokázať ich odkázanosť na potravinovú pomoc. Potravinové banky v Nemecku sú financované najmä z darov a sú to všetko neziskové organizácie. V Taliansku zase funguje sieť potravinových bánk, ktorá vďaka zachráneniu viac ako 40 tisíc ton jedla ročne, dokáže zásobovať skoro 9 000 charitatívnych zariadení. Sieť potravinových bánk je financovaná zo súkromných darov a štátnych príspevkov. Vo Francúzsku funguje sieť potravinových bánk už dlhých 37 rokov a štát podporuje darovanie čerstvého ovocia a zeleniny cez dotácie farmárom. Existujú tu dokonca individuálne distribučné sklady výhradne na ovocie a zeleninu. Na ich potravinovú pomoc je odkázaných 3,5 milióna Francúzov a toto číslo sa počas pandémie ešte zvýšilo. 

V tejto prehľadnej tabuľke nájdete porovnanie prístupov vybraných krajín EÚ vrátane Slovenska. Tabuľku si zväčšíte kliknutím na ňu.

Obrázok si zväčšíte kliknutím naň

 

Na záver

Je zrejmé, že množstvo potravín, ktoré sa darí jednotlivým krajinám zachraňovať do veľkej miery reflektuje ich energiu vloženú do tejto problematiky. Začína to kvalitným zmapovaním problému, teda zistením množstva vyprodukovaného potravinového odpadu. Nasleduje diskusia so všetkými zaangažovaný partnermi, pričom výsledkom by mala byť nielen adresná a jasná legislatíva a odborne spracované stratégie, ale najmä dlhodobá kooperácie týchto ,,stakeholderov”. Práve vďaka nej môžu jednotlivé potravinové banky a výdajne plniť svoju funkciu naplno. Nemenej dôležitým aspektom týchto spoluprác je informovaný občan, ktorý disponuje informáciami o tom, ako k jedlu pristupovať zodpovedne a neplytvať ním. Veď v neposlednom rade, sú to práve domácnosti, ktoré produkujú najviac  potravinového odpadu, ktorému sa dá ľahko predísť. 

Zdroje: