Potravinami sa plytvá v každej jednej krajine, naprieč celým dodávateľským reťazcom, od počiatočnej poľnohospodárskej produkcie až po konečnú spotrebu v domácnostiach.
V koši končí:
- 30 % všetkých obilnín
- 20 % mliečnych výrobkov
- 45 % zeleniny a ovocia
- 20 % olejnatých semien a strukovín
- 35 % rýb a plodov mora
- 45 % koreňovej zeleniny a hľúz
- 20 % mäsa
Medzi hlavné príčiny plytvania patrí:
- nadprodukcia
- straty pri zbere úrody
- zlé skladovanie úrody
- nesprávna preprava
- chyby pri balení
- vysoké estetické štandardy pre ovocie a zeleninu
- nakupovanie priveľkého množstva zásob
- neprimerane veľké porcie v zariadeniach spoločného stravovania
- zlé spotrebiteľské návyky
- nesprávne skladovanie potravín domácnosťami
Tri aspekty plytvania
Plytvanie potravinami je celosvetový problém, ktorý významným spôsobom negatívne ovplyvňuje naše životné prostredie. Spolu s nezjedeným jedlom totiž ,,končia v koši“ aj vzácne prírodné zdroje, akými sú voda, pôda, energie a práca, ktoré sa spotrebujú pri pestovaní, spracovaní a distribúcii. Uhlíková stopa potravinového odpadu je až 3,5 miliárd ton oxidu uhličitého, čo je 8 % celkovej svetovej produkcie skleníkových plynov. Väčšiu uhlíkovú stopu ako potravinový odpad majú len Čína a USA. Až 28 percent poľnohospodárskej pôdy (1,4 miliardy hektárov) sa používa na dopestovanie potravín, ktoré skončia ako odpad. Je to plocha, ktorá sa rovná rozlohe Číny, Mongolska a Kazachstanu dokopy.
Objem vody, ktorý sa pri tom použije, je 250 kilometrov kubických, čo je ročný prietok rieky Volgy a viac než celková ročná spotreba vody v Indonézii (pred ňou sú len USA, Čína a India).
Vyhodené potraviny sú tiež priamou finančnou stratou pre výrobcov, obchodníkov aj spotrebiteľov. FAO v roku 2014 vyčíslila priame ekonomické škody spojené s plytvaním na neuveriteľných 936 miliárd USD. To je však len špička ľadovca.
Do celkového účtu za produkciu potravín, ktoré sa nikdy nezjedia, treba prirátať aj náklady spojené so záberom a eróziou pôdy, úbytkom biodiverzity, znečistením ovzdušia, znehodnotením vody, stratou obydlí, škôd na zdraví a kompenzáciou týchto strát. Celkový účet za plytvanie potravinami podľa analýzy FAO predstavuje až 2,6 bilióna USD, čo je hodnota hrubého domáceho produktu Francúzska. Presná hodnota premrhaného jedla je de facto nevyčísliteľná, ale podľa FAO je ešte oveľa vyššia.
Plytvanie jedlom predstavuje aj etický resp. morálny problém. Kým každý deviaty človek na svete trpí podvýživou alebo hladom, pretože má obmedzený prístup k jedlu a výžive, zo súčasného množstva potravinového odpadu by sme dokázali nakŕmiť všetkých hladných ľudí na svete. A to až štyrikrát. Svetová zdravotnícka organizácia zároveň udáva, že v roku 2016 bolo obéznych, alebo trpelo nadváhou až 1,9 miliardy ľudí. Tieto čísla demonštrujú, že súčasné nastavenie globálneho potravinového systému je nespravodlivé a diskriminuje tých najzraniteľnejších.
Ako sme na tom my?
Na Slovensku sa ročne vyprodukuje odhadom 0,86 mil. ton potravinového odpadu, čo predstavuje asi 163 kg na obyvateľa. Niektoré štatistiky uvádzajú 112 kg vyhodeného jedla na obyvateľa. V konečnom dôsledku Slovensko stále nemá celistvé údaje o plytvaní obyvateľstva, čo predstavuje ďalšiu obrovskú prekážku v riešení tohto problému.
V roku 2016 vyhodilo 5 obchodných reťazcov dokopy 15 tisíc ton použiteľných potravín, pričom na Slovensku žije takmer milión ľudí na hranici chudoby. Za najväčšie straty však môžu práve domácnosti. Pripisuje sa im až polovica celkového potravinového odpadu. V slovenských domácnostiach sa vyhodí 40-60 kg na osobu za rok.
Až 9 % domácností vyhadzuje potraviny na dennej báze. Najčastejšie končia ako odpad ovocie a zelenina, chlieb a pečivo a tiež varené jedlo a mliečne výrobky.
Hlavnou príčinou vzniku odpadu je, že nakupujeme viac potravín, ako dokážeme spotrebovať a nevieme ich správne skladovať. Minimálne tretina Slovákov nevie s určitosťou povedať, aký je rozdiel medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti.
Až 15 % slovenských domácností si nemôže dovoliť poriadny obed každý druhý deň. Zároveň bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín pätinu zo svojich mesačných výdavkov (To je podstatne viac než priemer EÚ, ktorý je 12 %).
Zdroje AJ: BCG výskumný inštitút, FAO, IPPC, FAO stories, EU-FUSIONS, Svetová banka, Worldometers
Zdroje SK: Výskumný ústav potravinársky, MPRV, EURACTIV, Slovenská sporiteľňa