Zero Waste kantína

! HĽADÁME ĎALŠIE ŠKOLY DO PROJEKTU!

Veríme, že pandemická situácia sa dovtedy výrazne zlepší. Ak máš záujem o to, aby vaša škola nebola súčasťou problému ale naopak – riešenia, napíš nám na info@free-food.sk 🙂 

Potravinový odpad je významný spoločenský, ekologický aj ekonomický problém. Dlhodobým cieľom projektu Zero Waste kantína je upozorniť na rôzne aspekty plytvania potravinami v sektore školských stravovacích zariadení. V rámci projektu ponúkame komplexné riešenie pre redukciu odpadu v zariadení spoločného stravovania, ktoré je merateľné, udržateľné a replikovateľné. Naše riešenia cielime na oboje – poskytovateľov služby (školskú jedáleň a jej personál) aj samotných spotrebiteľov (primárne študenti, no osvete sa nevyhnú ani učitelia 🙂 ). Projekt je určený pre stredné školy

Vďaka spoločnosti Tesco sa nám podarilo získať financie pre pilotný projekt, ktorý v mesiacoch september – november 2021 prebieha na jednom bratislavskom gymnáziu.

V sektore spoločného stravovania sú potravinové straty a plytvanie potravinami podľa štúdie FUSIONS (2017) odhadované na úrovni 12% z celkového množstva strát v celom potravinovom reťazci. Patria sem aj zariadenia verejného stravovania ako napríklad školské jedálne. Ako príčiny vzniku potravinových strát a plytvania potravinami v oblasti spoločného stravovania boli v Pláne predchádzania plytvaniu potravinami MPRV SR 2016-2020 identifikované: veľkosť porcií, príprava väčšieho množstva jedla, ako sa stihne spotrebovať, zvyšky z prípravy pokrmov (napr. šupky, jadrá, škrupiny, kosti, …), nakupovanie veľkého množstva surovín, nevhodné skladovanie, príliš dlhé skladovanie. Veľkosti porcií sú častokrát nevyhovujúce a ekologicky uvedomelý spotrebiteľ sa ešte stále musí rozhodovať, či radšej zachráni svoju nedojedenú porciu alebo plastový obal. Okrem toho na Slovensku v súčasnosti nie je možné darovať varené pokrmy, ktoré ak sa do troch hodín nepredajú, musia byť vyhodené. Tieto príčiny majú za následok to, že objem potravinového odpadu sa môže vyšplhať až na 40% celkového objemu potravín, ktoré vstupujú do procesu prípravy pokrmov. V tom lepšom prípade končí odpad v separovanom kuchynskom resp. reštauračnom odpade, ktorý síce putuje do bioplynovej stanice, no častokrát až stovky kilometrov a prispieva tak k ďalšej tvorbe uhlíkovej stopy. Alarmujúcim je najmä fakt, že väčšina kuchynského odpadu končí v koši úplne zbytočne. Napriek tomu sa o problematike plytvania jedlom v zariadeniach spoločného stravovania takmer vôbec nehovorí. Školy sú ešte špecifickejším príkladom absurdného plytvania. Kým v kuchyni sú procesy prípravy pokrmov z hľadiska využitia surovín nastavené efektívne a vzniká tu minimum (nejedlého) odpadu, najviac odpadu sa tvorí z nedojedených a nevyzdvihnutých obedov – teda u konečného spotrebiteľa a potravinový odpad sa môže vyšplhať až na 25% z celkového objemu vstupných surovín. Stravovanie v školskej jedálni sa riadi finančnými pásmami, výživovými normami, hotovými receptúrami a normovacími listami určujúcimi presné hmotnosti jedál. Takýto systém má svoje výhody, ale aj množstvo nedokonalostí, ktoré vedú k plytvaniu. Napriek prísnym pravidlám je priestor na zlepšenie obrovský. A to nielen v kuchyni, ale aj u študentov!

Hlavnou myšlienkou projektu Zero Waste kantína je vychovať zodpovedného spotrebiteľa a zvýšiť povedomie o potravinovom odpade, najmä tom, ktorý sa tvorí v školských zariadeniach spoločného stravovania a na konkrétnych príkladoch ukázať, ako sa dá tento odpad eliminovať na ,,nutné“ minimum.

Zámer projektu Zero Waste kantína je priniesť riešenie pre znižovanie plytvania jedlom v zariadeniach školského stravovania a nastaviť príklady dobrej praxe – precedensu replikovateľného v ďalších zariadeniach spoločného stravovania.


Projekt Zero Waste kantína je založený na princípoch cirkulárnej ekonomiky s konečným cieľom ,,uzatvoriť kruh“. Konkrétne spočíva vo výraznej redukcii potravinového aj plastového odpadu, čo má pozitívny vplyv na znižovanie tvorby skleníkových plynov – oxidu uhličitého a metánu, a takisto znečistenia pôdy a vody. Samotný proces redukcie potravinového odpadu spočíva v efektívnejšom využívaní zdrojov, čo je ďalší z princípov zelenej resp. cirkulárnej ekonomiky. V neposlednom rade vzniknutý odpad, ktorému sa nevieme vyhnúť, bude opätovne použitý ako zdroj – podľa množstva a typu odpadu zvolíme aj typ spracovania (kompostér, spracovanie v BPS, kombinácia). Projekt ráta aj s úpravou jedálnička s dôrazom na znižovanie uhlíkovej stopy (bude na dohode s partnermi).


Pilotný projekt Zero Waste kantína

Cieľom tohto pilota je vytvoriť replikovateľný model projektu vrátane metodík a materiálov. Projekt sme započali ešte v júni diskusiami s vedením školy a jedálne a dotazníkovým prieskumom medzi žiakmi, ktorý nám pomohol zistiť ich stravovacie preferencie. Naplno sme projekt naštartovali až v septembri Zero Waste auditom, po ktorom sme navrhli riešenia pre zníženie odpadu v kuchyni a program osvetových aktivít na škole. Po skončení kampane a implementácii navrhovaných riešení uskutočníme druhé meranie a výsledok porovnáme s počiatočným stavom. 

Informačná kampaň a šírenie povedomia – prednášky, workshopy a online webináre

Prednášky

Súčasťou informačnej kampane je aj naša úvodná prednáška do problematiky plytvania jedlom. Počas 45 minút žiaci pochopia, prečo je plytvanie jedlom a potravinový odpad problém, pozrú si krátke video a zasúťažia si v kvíze. 

Workshopy

Aké jednoduché môže byť niečo jedlé si zasadiť, že vyrobiť si vlastný voskový obrúsok je naozaj zábava alebo že fermentovanie nie je len kvasenie kapusty v sude ukazujeme študentom na našich workshopoch.
 
 

Online webináre

V rámci šírenia povedomia organizujeme aj sériu webinárov, prostredníctvom ktorých prinášame zaujímavé témy podnecujúce vzťah k jedlu, ktoré vám servírujeme v podaní zaujímavých hostí a projektov, ktoré narúšajú stereotypy a prinášajú iný pohľad na potravinový systém – cez skutočnú hodnotu jedla. 

1. Jedlo ako tmel pre komunity

Prečo je vo svete plnom jedla a obchodov pestovanie vlastnej úrody hodnotnou zručnosťou? Prečo by sme nemali hrabať len na svojom políčku ale ako komunita? Ako sa varí z darovaného jedla a prečo majú sociálne a environmentálne témy k sebe bližšie, než si myslíme?

V online diskusii na tému ,,Jedlo ako tmel pre komunity“ vám odpovieme aj na tieto otázky a predstavíme rôzne nekonvenčné prístupy k potravinovému systému, ktoré neformujú len zdravý vzťah k jedlu, ale aj k planéte a svojmu okoliu. 

Ocenia etikári, NOSkári, učitelia biológie a každý, kto chce svojim študentom predstaviť príklady toho, ako jedlo dokáže stmeliť komunitu a vytvárať úžasnú spoločenskú hodnotu. Vybrali sme pre vás tieto príklady:

1. KoZa v Háji – komunitná záhrada v bratislavskej Petržalke. Hlavným cieľom tohto projektu je zrušiť sídliskovú anonymitu a stmeliť miestne rodiny tak, aby mohli niečo spoločne budovať. Ďalším cieľom bolo revitalizovať priestor bývalého betónového ihriska a ukázať deťom, aké zložité je niečo dopestovať.

2. Škola permakultúry Hrušov – nosným cieľom tohto občianskeho združenia je to, aby sa permakultúra a jej princípy šírili regiónmi  Slovenska a zachovávalo sa ich kultúrne a prírodné dedičstvo. Poskytujú vzdelávanie rôznym vekovým kategóriám, organizujú aj webináre na aktuálne témy a taktiež zaujímavé podujatia.

3. Centrum rodiny – útočisko a sídlo komunity ľudí rôznych vekových a sociálnych skupín. Zachraňovaním a následným spracovaním potravín zo supermarketov určených na vyhodenie chcú v centre ukázať, ako sa dajú spracovať potraviny, ktoré na prvý pohľad nevyzerajú exkluzívne. Majú aj komunitnú záhradu s edukačným charakterom. Vítaný je u nich každý!

2. Eko mindset v podnikaní

Ako sa dá podnikať ekologickejšie v oblasti jedla? Čo je ešte udržateľnosť a čo už zbytočný konzum? Ako sa mení slovenský trh a ako sa darí slovenským firmám prispôsobiť sa zvyšujúcemu dopytu po rastlinných výrobkoch?

V online diskusii na tému „Eko mindset v podnikaní“ vám odpovieme aj na tieto otázky a predstavíme rôzne prístupy k ekologickému podnikaniu v potravinárstve, či maloobchode.

Praktický učebný materiál pre hodiny ekonómie, vďaka ktorému môžete na praktických príkladoch vysvetliť študentom základnú terminológiu a mladých, úspešných Slovákov, ktorí sa rozhodli prispieť k zelenšiemu biznisu na Slovensku. Viac o našich hosťoch:

1. Eatster – inovatívna slovenská aplikácia pre objednávanie jedla pohodlne a bez čakania, ktorú nazývajú aj samoobslužný kiosk do vrecka. Jej zakladateľ a CEO pôsobil okrem iného aj v Silicon Valley, Mekke startupov. Ak inklinuješ k novým technológiám a záleží ti na životnom prostredí, uč sa od profíkov. Eatster stále hľadá nové posily, tak neváhaj skúsiť šťastie a napíš na vlado@eatster.sk.

2. Bezobalis – bezobalový obchod a e-shop z Trenčína, jeden z prvých na Slovensku. Okrem množstva chutných, lokálnych produktov, majú v ponuke aj osvetové či vzdelávacie aktivity vrátane prednášok pre stredné školy, prostredníctvom ktorých informujú o aktuálnych enviro témach. 

3. Jem pre Zem – je iniciatíva, ktorá presadzuje udržateľné spôsoby stravovania prostredníctvom rastlinnej stravy v maloobchode, gastre, aj u spotrebiteľov.  Organizuje rastlinné výzvy a to aj pre mládež, do ktorých sa môžu zapojiť aj vaša škola.

Ďalšie opatrenia:

Doma už bioodpad väčšina z nás triedi, tak prečo by sme netriedili v škole? 

 

Rozdali sme niekoľko desiatok obedárov a taktiež sme kúpili kompostovateľné obaly pre deti, ktoré si chcú obed zabaliť alebo si ho dojesť neskôr. Tiež sa zaviedla možnosť vyzdvihnúť si nedojedené obedy po 14tej hodine pre všetkých vrátane nestravníkov.