Dospelý človek za deň skonzumuje približne 1-1,5 kg jedla. Vieme však, odkiaľ všetko naše jedlo pochádza, čo bolo použité na jeho výrobu a ako sa dostalo na pulty obchodov? A čo sa deje s našimi nedojedenými zvyškami? Uvedomujeme si, ako potravinový systém súvisí s tvorbou skleníkových plynov, s klimatickou krízou?
Pozrite si video o uhlíkovej stope jedla, ktoré vám odhalí dopady našich jedálničkov na klímu!
Ak už nepotrebujete viac nakopnúť, stiahnite si Desatoro pre zelenší jedálniček a poďme spoločne vrátiť sneh na zjazdovky, medvede do jaskýň a farmárov do kľudu!
Ak vás táto téma zaujala a chcete sa dozvedieť viac, tento text sme pripravili pre vás
Priemerný obyvateľ Zeme za deň spotrebuje 2940 kcal, čo je 1,3-krát viac než odporúčaná denná dávka. 1.9 miliárd dospelých ľudí trpí nadváhou, z toho až 650 miliónov je obéznych. Aktuálna svetová produkcia potravín by dokázala nasýtiť až 11 miliárd ľudí! Produkujeme teda oveľa viac jedla, než potrebujeme.
Na to, aby sme vyrobili takéto obrovské množstvo jedla, musíme dostať z každého jedného hektáru pôdy čo najviac potravy. Intenzívna poľnohospodárska výroba (najčastejšie v obrovských monokultúrach) si vyžaduje väčšie množstvo pôdy, ktorá vzniká na úkor lesov, väčšie zapojenie mechaniky, ktorá je poháňaná fosílnymi palivami a väčšie objemy hnojív a pesticídov, ktoré sú zdrojom znečistenia a ubližujú opeľovačom. Globálna konkurencia, rastúca spotreba exotických potravín či väčšie nároky na celoročnú dostupnosť obľúbených plodín majú za následok zintenzívňovanie dopravy a predlžovanie dodávateľských reťazcov a to má na svedomí väčšiu spotrebu fosílnych palív, energií a ochranných obalov. Najväčším paradoxom stále ostáva fakt, že takmer 40 % všetkého jedla sa nikdy nezje, pričom väčšina končí na skládke odpadov!
Všetky tieto procesy sú významnými zdrojmi nebezpečných skleníkových plynov. A to až do takej miery, že sa potravinový systém stal ich najväčším producentom. Má teda najväčšiu uhlíkovú stopu zo všetkých sfér a odvetví!
POTRAVINOVÝ SYSTÉM JE NAJVÄČŠOU HYBNOU SILOU KLIMATICKEJ KRÍZY, KTOREJ JE ZÁROVEŇ NAJVÄČŠOU OBEŤOU.
Potravinový systém predstavuje 31 – 34 % všetkých skleníkových plynov pochádzajúcich z ľudskej činnosti, pričom len samotné poľnohospodárstvo produkuje 24-30% všetkých človekom vyprodukovaných skleníkových plynov, čo je približne toľko ako výroba elektriny a tepla. Najväčším zdrojom skleníkových plynov je deforestácia, alebo odlesňovanie, nasleduje prvovýroba, najmä živočíšna výroba a následne tvorba potravinového odpadu.
Podľa najnovšej štúdie FAO bol potravinový systém v roku 2019 zodpovedný za únik celkovo 16,5 miliardy Giga ton CO₂ do ovzdušia. Z toho 3.5 Gt CO₂ sa pripisuje len samotnej deforestácii resp. odlesňovaniu za účelom tvorby novej poľnohospodárskej pôdy ako najväčšiemu samostatnému zdroju emisií. Keďže sa s rastúcou poľnohospodárskou výrobou zvyšujú nároky na záber pôdy, každý rok sa vyrúbe cca 1 miliarda stromov pre vznik novej poľnohospodárskej pôdy (zatiaľ čo takmer 30 % pôdy produkuje potraviny, ktorá nakoniec skončia ako odpad). Lesy a najmä stromy sú významnými zásobárňami uhlíka (proces uskladňovania CO₂ sa odborne nazýva sekvestrácia uhlíka), preto sa po ich výrube a spaľovaní pôvodnej biomasy uvoľňuje do ovzdušia obrovské množstvo CO₂. Toto množstvo je také veľké, že tropické pralesy produkujú viac skleníkových plynov, než zachytávajú. Patria sem aj požiare spôsobené suchom, ktorých počet medziročne narastá práve z dôvodu klimatických zmien. Zaujímavosťou je, že až 70 % poľnohospodárskej pôdy sa využíva ako lúky a pastviny pre chov poľnohospodárskych zvierat a len niečo menej ako tretinu predstavuje orná pôda. Z ornej pôdy sa na výrobu potravín pre ľudskú spotrebu využíva necelých 70 %, zvyšných 30 % sa využíva na pestovanie krmív pre poľnohospodárske zvieratá.
ŽIVOČÍŠNA VÝROBA ZABERÁ AŽ 80 % VŠETKEJ POĽNOHOSPODÁRSKEJ PODY, NO JE ZDROJOM LEN 20 % CELKOVEJ SVETOVEJ DODÁVKY KALÓRIÍ A 37 % PROTEÍNU.
Podľa spomínanej štúdie FAO je najväčším zdrojom emisií skleníkových plynov prvovýroba, je zodpovedná za 7.2 Gt CO₂. Môže za to najmä nesprávne a nadmerné používanie hnojív, umelé hnojivá, spaľovanie fosílnych palív poľnohospodárskou technikou, živočíšna výroba a pestovanie ryže.
Dusík je hlavnou zložkou hnojív a spolu s fosforom a draslíkom patrí k základným prvkom potrebným pre výživu rastlín. Nesprávna aplikácia hnojív resp. používanie umelých hnojív spôsobuje, že dusík sa dostatočne neviaže v pôde a uniká do ovzdušia, kde sa po spojení s kyslíkom vytvára N₂O alebo oxid dusný, ktorý nazývame aj rajský plyn. Tento skleníkový plyn je takmer 300-násobne škodlivejší ako CO₂.
Hovädzí hnoj či hnojovica ošípaných je tiež významných zdrojom metánu, ktorý je 28-krát účinnejší v zachytávaní tepla než CO₂, v horizonte 10-tich rokov je to až 80-krát. CH₄ ako plyn však dominuje v procese hnitia, najmä rozkladu živej hmoty bez prístupu vzduchu. Tento proces nazývame anaeróbna fermentácia. K anaeróbnej fermentácii dochádza aj pri pestovaní ryže, kedy v poliach zaplavených vodou dochádza k čiastočnému rozkladu živej hmoty. Jedná sa prakticky o rovnaký proces ako pri kvasení kapusty. Pestovanie ryže v poliach zaplavených vodou je preto významných zdrojom metánu s rovnakou uhlíkovou stopou ako má celková globálna spotreba domácností. U bylinožravcov rozlišujeme ďalší proces kvasenia, ktorý voláme enterická fermentácia. Enterický metán je jedným z vedľajších produktov tráviaceho procesu najmä u prežúvavcov (kravy, kozy, ovce) a z ich tela je vylučovaný najmä grganím.
Ďalším významným zdrojom CO₂ je pestovanie plodín v skleníkoch, ktoré sú náročné na energie, najmä teplo mimo letnej sezóny a elektrinu pre nočné osvetlenie rastlín. Plodiny dopestované v skleníkoch mimo sezóny majú preto omnoho väčšiu uhlíkovú stopu než tie sezónne dopestované na otvorenom poli. Výnimkou sú skleníky vykurované odpadovým teplom, napríklad ako v prípade skleníkov v blízkosti bioplynových staníc. Napriek niekoľkým štúdiám a rastúcemu počtu plodín pestovaných v skleníkoch, je táto oblasť zatiaľ málo preskúmaná a do komplexných štúdii uhlíkovej stopy potravinového systému sa nezarátava.
PARADAJKA VYPESTOVANÁ V OKTÓBRI NA SLOVENSKU MÁ DVOJNÁSOBNE VYŠŠIU UHLÍKOVÚ STOPU NEŽ PARADAJKA DOVEZENÁ V PLASTE Z JUŽNÉHO ŠPANIELSKA.
Celkovo 5,8 Giga tony CO₂ sa pripisuje zvyšným článkom potravinového systému. Konkrétne výrobe hnojív, spracovateľskému priemyslu, obalom, doprave, maloobchodu, spotrebe a likvidácii odpadu. Maloobchod (4 %), doprava (5 %) a obaly (5 %) sú zodpovedné za 14 % všetkých skleníkových plynov. Zároveň sú však najrýchlejšie rastúcimi zdrojmi skleníkových plynov v potravinovom systéme. Pri maloobchode hovoríme najmä o chladiarenskom reťazci (pripisuje sa mu až 50 % uhlíkovej stopy v rámci maloobchodu), nakoľko rastú prepravné vzdialenosti a teda aj potreba chladenia, tiež rastie dopyt po mrazených výrobkoch a rôznych chladených polotovaroch. Väčšie vzdialenosti tiež znamenajú viac manipulácie a väčšiu potrebu ochrany ovocia a zeleniny pred poškodením, čo prispieva k vyššej produkcii obalov, ktoré by boli inak zbytočné. Prekvapivým sa môže zdať relatívne nízky podiel emisií z dopravy. Keďže väčšina komodít cestuje v obrovských objemoch lodnou a následne cestnou dopravou, uhlíková stopa v prepočte na kilogram týchto komodít je porovnateľná alebo dokonca nižšia ako pri neefektívnej preprave na menšie vzdialenosti (napríklad v menších vozidlách alebo pri hospodárskych zvieratách). Toto nie je prípad leteckej prepravy, ktorá má všeobecne 10-násobne vyššiu uhlíkovú stopu než cestná preprava a 50-krát vyššiu než lodná doprava. Letecká preprava sa používa najmä pre čerstvé nemrazené morské živočíchy alebo tropické ovocie, ktoré tak stihne dozrieť ešte na strome.
Po poľnohospodárskej výrobe je potravinový odpad druhým najväčším priamym zdrojom skleníkových plynov. Ak by bol potravinový odpad krajinou, bol by tretím najväčším producentom skleníkových plynov, po Číne a USA. Domácnosti sú najväčším producentom potravinového odpadu, pripisuje sa im niečo vyše 50 %, podľa oficiálnych EUROSTAT údajov za Slovensko je to niekde okolo 80 %. Je to čiastočne preto, že za domácnosti sú údaje relatívne presné, kým v iných článkoch reťazca sú dáta nedostatočné. Podľa najnovšej štúdie LINK NA BLOG POST je objem vyhodeného jedla v EÚ oveľa väčší už len z toho dôvodu, že odpad, ktorý vzniká na farme pred samotným zberom, sa do štatistík nezapočítava. Aj keď prevencia potravinového odpadu je najdôležitejšia, potreba správneho triedenia je dôležitou súčasťou obehovej ekonomiky. Nevytriedený zmesový odpad putuje do spaľovne v prípade Košíc, Prešova a Bratislavy, všade inde sa skládkuje. Na Slovensku máme tisíce čiernych skládok, kde odpad hnije bez akéhokoľvek dohľadu a produkuje skládkový plyn, ktorý tvorí prevažne metán. Okrem toho tu dochádza k znečisteniu vodných zdrojov aj ovzdušia. Vytriedený odpad sa, naopak, stáva zdrojom živín (kompost, digestát) a zelenej energie (elektrina, teplo, biometán). Správnym triedením uľahčujeme proces kompostovania aj výroby bioplynu, keďže špinavý odpad znižuje kvalitu kompostu či digestátu, napríklad mikroténové vrecúška upchávajú zariadenia v bioplynovej stanici a z vyzretého kompostu sa musia ručne vytrieďovať.
Nezabúdajme, že príroda to už raz zariadila tak, že všetko so všetkým súvisí, a teda aj uhlíková stopa jedla je len jedným z negatívnych dopadov potravinového systému, kde zahŕňame tiež stratu biodiverzity, eróziu pôdy, znečistenie ovzdušia, znečistenia podzemných aj povrchových vôd, prístup k pitnej vode, úbytok rýb a degradácia morského života.
SVK
Centrum pôdohospodárskeho poradenstva, 2020, Aké množstvo emisií amoniaku a skleníkových plynov sa vyprodukovalo z chovu hospodárskych zvierat v roku 2019?
EN
Center for Sustainable Systems, University of Michigan. 2021. Carbon Footprint Factsheet, Carbon Footprint Factsheet
CLEAR Centre, 2020, Greenhouse gas emissions: What is the difference between stock and flow gases?
EPA, Overview of Greenhouse Gases
FAO, 2020, Emissions due to Agriculture
Food Planet Prize, 2021, COP26 failed to tackle the biggest GHG emitter: the food system
FAO, 2021, Food systems account for more than one third of global greenhouse gas emissions
Global Methane Initiative, Why Is Methane So Important
Kreier, F. 2022, Transporting food generates whopping amounts of carbon dioxide
London School of Economics and Political Science, 2023, What is the role of deforestation in climate change
Our world in Data, 2019, Food production is responsible for one-quarter of the world’s greenhouse gas emissions
Our World in Data, 2020, Less meat is nearly always better than sustainable meat, to reduce your carbon footprint
Theur, Haber et al., 2013, Contrasted greenhouse gas emissions from local versus long-range tomato production
Tubielo, Karl, Flammini et al., 2022, Pre- and post-production processes increasingly dominate greenhouse gas emissions from agri-food systems
United Nations, 2021, Food systems account for over one-third of global greenhouse gas emissions
United Nations, 2021, New FAO analysis reveals carbon footprint of agri-food supply chain
University of Princeton, 2020, Food system and Climate change
Urbano et al., 2022, The environmental impact of fresh tomatoes consumed in cities: A comparative LCA of long-distance transportation and local
World Future Council, 2012, How does agriculture contribute to climate change?
Desatoro pre zelenší jedálniček
1.
Nech sa na to pozeráme z akéhokoľvek uhla či svetovej strany, živočíšna produkcia má zo všetkých odvetví potravinového systému najväčší dopad na životné prostredie. Aktuálna svetová spotreba mäsa je luxus, ktorý si čoskoro nebudeme môcť dovoliť. Prehnaná konzumácia mäsa či mliečnych výrobkov môže mať aj negatívne dopady na naše zdravie. Naopak, zaradenie pestrejšej rastlinnej stravy do jedálnička prináša mnoho zdravotných benefitov nám aj planéte. Určite si aspoň dva rastlinné dni v týždni.
2.
Nie je mäso ako mäso a taká hydina či čerstvé ryby sú ekologicky znesiteľnejšou náhradou červeného mäsa. Pod červeným mäsom sa myslí hovädzie, ale aj bravčové, jahňacie či divina. Ak znížite spotrebu živočíšneho proteínu, ktorý je cenovo najdrahší, to, čo ušetríte, investujte do kvalitných lokálnych rýb a domácej „welfare“ hydiny. Jesť menej červeného mäsa sa jednoducho oplatí.
3.
Ovocie a zelenina je najlacnejšia, najlepšia a najvýživnejšia v sezóne. Na Slovensku máme klimatické podmienky, ktoré nám umožňujú pestovať veľmi pestrú škálu ovozela. Poobzerajte sa po miestnych družstvách či farmároch a objavujte. Nákupom priamo pri zdroji si vytvoríte pozitívnejší vzťah k jedlu, nakúpite si toľko, koľko potrebujete, a podporíte aj lokálnu ekonomiku. Nezabudnite konzervovať!
4.
Aj keď doprava predstavuje len 5 % uhlíkovej stopy jedla, pri potravinách dovezených z veľkej diaľky sú tu aj ďalšie faktory, ktoré by ste mali zvážiť. Napríklad znečistenie vody pri lodnej preprave, nižšia kvalita v dôsledku zberu nezrelého ovocia, väčšie množstvo pesticídov, či väčšie riziko potravinových strát pri preprave na veľké vzdialenosti. Komodity ako káva, čokoláda, banány či avokádo sa nespájajú len s veľkými environmentálnymi dopadmi ale aj so spoločenskými problémami, akými sú detská práca a ďalšie porušovanie ľudských práv. Ak si na svoju kávu či čokoládu siahnuť nenecháte, skúste sa poobzerať po takej, ktorá bola pestovaná férovo a udržateľne. Tieto informácie nájdete vždy na obale.
5.
O tom, ako sú plastové obaly škodlivé pre planétu ste už iste počuli veľakrát. Možno ste si ale nikdy neuvedomili, že obaly sú často nielen zbytočné, ale dokonca vedú aj k väčšiemu plytvaniu, pretože sme pri nákupe obmedzení množstvom. Štandardizované obaly tiež prispievajú k tomu, že sa farmárom odmieta zelenina iného tvaru či veľkosti. Okrem toho, plastové obaly nie sú najvhodnejším prostredím pre väčšinu ovocia a zeleniny ale tiež pečiva, ktoré nemôžu v obale dýchať, a tak rýchlejšie hnijú či plesnivejú (kvôli etylénu, ktorý urýchľuje dozrievanie a nadmernej vlhkosti, ktorá zapríčiňuje hnilobu). O tejto problematiku sme viedli zaujímavú diskusiu pre Slovenskú národnú galériu spolu s Bezobalis, ktorú si pozriete na tomto linku.
6.
Pochutiny, cukrovinky, či sladené nápoje tvoria 20 až 30 % našich jedálničkov a sú obrovským globálnym biznisom napriek tomu, že pre výživu nášho organizmu majú skôr negatívny efekt. Stoja veľa peňazí, na ich výrobu a predaj sa spotrebuje veľa energie a sú často spojené aj s etickými otázkami. Druhou skupinou polotovarov so zbytočne vysokou uhlíkovou stopou sú chladené polotovary a mrazené výrobky, ktorých uhlíková stopa je spojená s uchovávaním chladiarenského a mraziarenského reťazca. Do úvahy by sme mali brať tiež energie vynaložené na spracovanie a na výrobu obalov, a v tomto duchu sa vyhýbať najmä konzervám, predpripraveným jedlám ako mrazený syr alebo nugetky, či rôznym pochutinám s nízkou výživovou hodnotou. Ak obmedzíte nákup polotovarov na minimum, váš jedálniček bude nielen zdravší, ale aj zelenší.
7.
Nakupovanie do zásoby alebo nakupovanie do koša? Eliminácia potravinového odpadu je kapitola sama o sebe, tejto téme sa intenzívne venujeme, a tak na našej stránke či Instagrame nájdeš množstvo tipov ako neplytvať. Základné pravidlá ako nenakupovať do zásoby sú tieto: Udržujte si poriadok v chladničke a špajze, jedlá si plánujte podľa potravín, ktoré už doma máte, nakupujte so zoznamom, nenakupujte hladní, voľte košík primerane k dĺžke nákupného zoznamu.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
8.
Pestrá strava je dôležitá pre zdravie vášho čreva, tela aj ducha a rozšírením zdrojov vašich živín tiež podporujete biodiverzitu a zdravie pôdy. Čím jednoduchšie sa budete stravovať, tým menej zbytočností si budete dávať do tela a bude pre vás jednoduchšie variť a ustrážiť si vašu dennú dávku potrebných makro nutrientov. Zložité recepty, ktoré vyžadujú kúpu väčšieho množstva ingrediencií, ktoré následne nebudete vedieť spotrebovať, vedie k zbytočnému plytvaniu jedlom a peniazmi.
9.
Vedeli ste, že viac než polovicu z „nejedlých častí“ potravín ktoré končia v koši, sú jedlé? Ak ste doteraz vyhadzovali karfiolové listy, kalerábové listy, mrkvovú vňať alebo reďkovkové listy, pripravili ste sa úplne zbytočne o peniaze, živiny a dobré jedlo! Pozrite, čo všetko sa dá pripraviť len z mrkvovej vňate! Ak sa naučíte stravovať jednoduchšie, budú sa vám ľahšie spotrebovávať zvyšky, pretože nebudete špekulovať nad komplikovanými jedlami. Využite maximum z každej suroviny a využite zvyšky v nových jedlách.
10.
Triediť vzniknutý bioodpad je totiž to najmenej, čo môžete pre planétu urobiť :).
Projekt podporili:
