Náš potravinový systém je obrovská a zložitá globálna sieť výroby, distribúcie a spotreby jedla, vďaka čomu je väčšina potravín dostupná každý deň v roku a relatívne lacná aj pre bežného spotrebiteľa.
Globálny potravinový systém je však stále viac spájaný s rastúcimi negatívnymi vplyvmi na spoločenské pomery a dianie, životné prostredie, zmeny klímy a ľudské zdravie. Práve tu si masová výroba, vysoká dostupnosť potravín a nízke ceny vyberajú svoju daň. FAO – Svetová organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo sa tieto negatívne vplyvy rozhodla vyčísliť prostredníctvom parity kúpnej sily.
Aké sú celkové finančné straty?
Skryté finančné škody spojené s ľudským zdravím, sociálnou nerovnosťou a životným prostredím za rok 2020 FAO vyčíslila na 12,7 bilióna dolárov, čo sa blíži k HDP Číny, druhej najbohatšej krajiny sveta, a predstavuje 10 % celkového svetového HDP. Pre chudobné krajiny sú však oveľa väčšou záťažou vyčíslenou až na 27 % ich celkového HDP – údaj, ktorý jasne poukazuje na vysokú nerovnosť a nespravodlivé nastavenie potravinového systému. (Pre porovnanie, v stredne príjmových krajinách je to 11 % a vo vysoko príjmových krajinách 8 % HDP).
Pre ilustráciu si pozrite naše video Príbeh avokáda, ktoré odhaľuje skutočnú hodnotu tohto obľúbeného ovocia:
Finančné straty spojené s ľudským zdravím
Tie pôsobuje najmä obezita a celkovo nesprávna výživa a zlé stravovacie návyky, ako napríklad nadmerná konzumácia soli, cukru či potvrdených karcinogénov, akými sú alkohol a vysoko spracované mäsové výrobky. Vedú k zníženej produktivite práce a predčasným úmrtiam spojeným s rozvojom chronických neprenosných chorôb. Okrem zrejmých škôd na kvalite našich životov predstavujú pre svetové HDP aj obrovskú finančnú stratu vo výške až 9 biliónov dolárov, čo veľmi negatívne ovplyvňuje svetovú ekonomiku a vytvára záťaž pre budúce generácie, pričom sa týka najmä krajín so stredným a vysokým príjmom.
Finančné škody skryté za environmentálnymi vplyvmi
Dosahujú 2,9 bilióna dolárov a predstavujú 30 percent pridanej hodnoty poľnohospodárskych výrobkov – teda nákladov spojených so spracovaním, distribúciou a predajom poľnohospodárskych komodít. Vzťahujú sa najmä na tvorbu uhlíkovej stopy – 30 % a emisie dusíka – 50 %, ktoré vedú k tvorbe skleníkových plynov, no tiež na záber pôdy pre chov a pestovanie komodít na úkor lesných a iných vzácnych ekosystémov. Problematická je aj spotreba vody. Všetky tieto vplyvy vedú najmä k zhoršeniu klimatickej krízy a strate biodiverzity, čo opäť vedie k horšej kvalite našich životov a zdravotným problémom. Ich finančné dopady sú pomerovo rovnaké pre všetky príjmové kategórie krajín.
Pozrite si naše video o uhlíkovej stope jedla, ktoré vysvetľuje, aké skleníkové plyny sa spájajú s našimi potravinovými systémami a čo sú ich najväčšie zdroje:
Sociálne a spoločenské straty
Sociálne a spoločenské straty sa spájajú najmä s chudobou a podvýživou, pričom tvoria „iba“ 4 % celkových strát. Avšak, asi nebude prekvapením, že najviac postihujú práve chudobné krajiny, v ktorých sa šplhajú až do výšky 50 % HDP, zatiaľ čo v krajinách so stredne nízkym príjmom je to už len 12 %. No výroba jedla v rozvojových krajinách súvisí tiež so sociálnym vylúčením, detskou prácou či spoločenskými nepokojmi, ktoré môžu viesť až do ozbrojených konfliktov – tieto straty štúdia FAO neadresuje, pravdepodobne aj preto, že sú skôr lokálne a neodrážajú globálne ukazovatele.
Cena, ktorú za naše jedlo zaplatíme v supermarkete, je teda len špičkou ľadovca a skutočná – skrytá – hodnota našich jedálničkov je omnoho vyššia. Tieto nové zistenia poukazujú na zlyhanie trhu, inštitúcií a politikov, pričom sa hovorí o potrebe legislatívnych zmien, lepšieho nastavenia finančných stimulov či zdaňovaní. Nasledujúca štúdia FAO preto ostáva v téme a bude sa venovať ich podrobnej analýze a možným riešeniam.
Ak chcete prispieť ako spotrebitelia k riešeniam, neváhajte si pozrieť naše Tipy ako neplytvať jedlom a tiež Desatoro pre zelenší jedálniček aj s podrobným popisom.
Použité zdroje:
