Potravinový odpad Slovensko: Najväčšie výzvy v boji proti plytvaniu jedlom


To najdôležitejšie z panelovej diskusie Free Food, 25.4.2024

Paradoxy potravinových systémov

Podľa EU štúdie vydanej v roku 2002 sa v EÚ každoročne vyhodí 153 miliónov ton potravín, čo je viac ako sa do Európy dovezie. Toto množstvo je porovnateľné s tým, koľko sa za rok vyprodukuje potravín na celom území Číny. Dáta ďalej hovoria, že vo svete sa vyrobí toľko jedla, že by nasýtilo viac než 10 miliárd ľudí. Nás je „len” 8 miliárd, no 800 miliónov ľudí chodí spať hladných. Tento problém však presahuje hranice etiky a zasahuje aj globálne environmentálne otázky, pretože vyhodené potraviny prispievajú k 8 až 10 % celosvetových emisií skleníkových plynov. Plytvanie potravinami je nielen problémom spoločenskej zodpovednosti, ale tiež ovplyvňuje životné prostredie a ekonomiku.

Na Slovensku sa redistribuuje menej než 1 % vyhodených potravín, konkrétne Potravinová banka Slovenska v roku 2020 rozdelila 4850 ton potravín. Odhaduje sa, že ročne sa na Slovensku vyhodí 600 000 – 900 000 ton potravín a aj keby len 200 000 ton z nich bolo vhodných na ľudskú spotrebu, zasýtilo by všetkých 600 000 ľudí na Slovensku, ktorí žijú v potravinovej chudobe.

Na Slovensku sa najčastejšie vyhadzuje chlieb, pečivo, ovocie, zelenina a varené jedlá. Domácnosti sú podľa niektorých dát najväčší plytvači potravinami, no problémy s redistribúciou jedla majú aj obchodné reťazce či farmári, častokrát kvôli nepružným legislatívnym bariérám. So štrukturálnymi a systémovými prekážkami zápolia aj charity, ktoré sa snažia jedlo darovať núdznym.

Všetky tieto fakty a mnohé ďalšie zdieľali hostia na panelovej diskusii Free Food, ktorá sa konala 25. apríla 2024. Osvetľovali súvislosti spojené s plytvaním potravinami na Slovensku, pomenovali problémy, ktorým čelia a naznačili potrebné riešenia. Za výrobcov potravín diskutovala Jana Venhartová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska, za obchodníkov Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu, za charity Viktor Porubský zo Slovenskej katolíckej charity. Diskusiu moderovala Zuzana Madajová z Free Food.

Chýbajúca infraštruktúra a legislatívne bariéry

Prečo u nás vyhadzujeme tak veľké množstvo potravín? Všetci diskutujúci uvádzali príklady o tom, ako je aktuálna legislatíva príliš striktná alebo nepružná. Pohľad z vyššej perspektívy môže poskytnúť citát globálne uznávaného experta Olivera De Schittera, ktorý  v úvodnom príhovore vyzdvihla Marieta Okenková zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.: „Na oboch stranách potravinového reťazca ja ešte stále ekonomicky výhodné ľuďom predávať viac jedla, než potrebujú,“ a dodala, že práve to identifikovali v projekte FOODRUS ako hlavný problém aj u nás na Slovensku.

Okrem zle nastavenej legislatívy a trhu, chýba systémová podpora a infraštruktúra, ktorá by umožnila efektívnu redistribúciu. Bez štátnej podpory, alebo finančných stimulov od štátu pre firmy a neziskové organizácie, ktoré sa tejto činnosti venujú, je obtiažne pokrývať náklady spojené s distribúciou a skladovaním darovaných potravín. Mimovládne organizácie často fungujú na dobrovoľníckej báze, čo komplikuje pravidelné a efektívne fungovanie. Bez profesionálnej podpory a infraštruktúry sú možnosti charít výrazne obmedzené.

Aké legislatívne bariéry boli na diskusii spomenuté?

Pohľad retailu

Obchodné reťazce majú pomerne presne zmapované množstvo nepredaných potravín. Podľa údajov z roku 2020 tvorí pečivo až 35 percent celkového potravinového odpadu v retailovom sektore. Zvyšok odpadu sa skladá z ovocia, zeleniny a menších množstiev iných potravín, povedal Martin Krajčovič zo SAMO.

V priebehu diskusie zdieľal viacero príkladov bariér darovania potravín z obchodov:

Jednou je legislatíva, ktorá vyžaduje, aby potraviny boli pred darovaním 2x zlacnené, čo môže byť logisticky náročné a prakticky nemožné v náporových dňoch pred sviatkami, kedy by charity mohli dostať aj inak vzácne jedlá, ako mäso. 

Pokiaľ ide o chlieb a pečivo, obchody ho môžu predávať iba 24 hodín od výroby, nie viac a ani ich darovanie nie je možné po uplynutí tejto lehoty. 

Čerstvé potraviny nie je možné darovať pokiaľ obchod nemá presne evidované ich druh a množstvo. Ide o prácu, ktorú kapacitne zamestnanci obchodov nemajú priestor stíhať. Príkladom dobrej praxe je predaj zeleniny a ovocia blížiaceho sa ku koncu životnosti v bedničkách za symbolickú cenu, čo však narazí na prekážky pri presnom označovaní obsahu týchto bedničiek.

Obchody môžu zlacnene predávať alebo darovať jedlo po dátume minimálnej trvanlivosti, pretože ten znamená, že potravina je aj po ňom stále bezpečná na konzumáciu. V zahraničí sú kyslomliečne produkty bežne označované dátumom minimálnej trvanlivosti. Na Slovensku to však neplatí. Tu sa nezmyselne označujú dátumom spotreby napriek tomu, že sú aj po tomto dátume v poriadku a jedlé. 

Ak je na potravinách nejaká chyba v etikete, no ich kvalita je neporušená, na Slovensku túto potravinu nesmieme legálne darovať a obchodníci ju musia vyhodiť. „Prikázali nám vyhodiť celú šaržu z celej siete a zlikvidovať, pričom tie potraviny boli úplne zdravé a musíme ich vyhodiť. Nesmieme ich ani darovať, pretože je tam nejaká skratka na tom obale zle napísaná a nemá vôbec zdravotný vplyv. Tu si dokonca myslím, že to už nie je ani na zdravý rozum. To už je naozaj zneužívanie právomoci verejného orgánu,” hovoril pán Krajčovič.

Ďalší paradox sú napríklad daňové stimuly. Niektoré existujú, takže obchodníkom sa darovanie môže oplatiť, no chýbajú nám usmernenia pre samotný proces darovania potravín, čím sa otvára priestor na interpretáciu ne/dodržiavania hygienických štandardov a riziko pokuty.

Pohľad charity

Z pohľadu charity je kľúčovou podmienkou úspešnej redistribúcie potravín fungujúca infraštruktúra a úzky kontakt s ľuďmi v núdzi. Viktor Porubský zo Slovenskej katolíckej charity zdieľal emotívne skúsenosti, z ktorých bolo jasné, že ľudia očakávajú pomoc, nie luxus. Poukázal na paradox, že potraviny s drobnými chybami na balení, ako napríklad jogurty označené ako čučoriedkové namiesto jahodové, musia byť vyhodené namiesto ich darovania. Aj keď by mohli poslúžiť ako zdroj jedla pre ľudí v núdzi.

Ďalej zdôraznil problém s postojom štátnej správy, ktorá uprednostňuje príliš formalistický prístup, odôvodnený ochranou spotrebiteľa na prvom mieste. Nariadenia tak nezmyslene bránia efektívnej redistribúcii jedla. Vysvetlil, že by sme mali uplatňovať zdravý rozum pri posudzovaní toho, či je potravina vhodná na konzumáciu, namiesto toho, aby sme sa riadili striktnými a často nepraktickými pravidlami. „Keď niečo otvorím, ochutnám, pozriem, tak viem posúdiť, či je v poriadku. Samozrejme – pri niektorých potravinách nie, tam nech sú tie prísnejšie opatrenia, ale pri veľkom množstve potravín to vieme sami rozoznať. ….mám 8-ročného syna, ktorý ochutná a povie, tato, to je zlé.” Poukázal na to, že ak chceme pomôcť ľuďom v núdzi, musíme mať v nich aj trochu dôveru. Poukázal aj na nutnosť, aby štát definoval jasné mantinely, ale zároveň umožnil organizáciám flexibilitu v tom, ako tieto pravidlá uplatňovať v praxi, aby sa predišlo situáciám, kde ľuďom nesmieme darovať dobré jedlo a oni sú nútení vyberať jedlo z odpadkových košov.

Aj on zdôraznil potrebu širšej štrukturálnej a finančnej podpory zo strany štátu, ktorá by umožnila charitatívnym organizáciám pracovať efektívnejšie a prispôsobiť sa rôznorodým potrebám ľudí, ktorým pomáhajú. Toto by zahŕňalo flexibilnejšie riadenie a menej byrokratické obmedzenia, čo by pomohlo nielen v boji proti plytvaniu potravinami, ale aj v zlepšení životných podmienok pre mnohých ľudí v núdzi.

Pohľad výrobcov

Z pohľadu výrobcov sa na diskusii otvorila aj téma nespracovanej úrody: Podľa databáz UNEP a WWF predstavuje nespracovaná úroda až 90 miliónov ton potravinového odpadu v EÚ. Je to o 30 miliónov ton viac, než sa uvádza vo všeobecných štatistikách a až trikrát viac ako vyhadzujú domácnosti. Tieto čísla ešte viac navyšujú štatistiky vyplytvaného jedla, pretože Európska únia ich nezarátava medzi potravinový odpad.

Na Slovensku sa odhaduje, že v ovocných sadoch 15 – 20 % úrody zostáva nevyzbieranej kvôli nedostatku pracovnej sily alebo možnosti ju operatívne získať. Brigádnici nie sú vždy dostupní, čo komplikuje včasný zber, legislatíva zároveň farmárom neumožňuje vybaviť brigádnickú pomoc jednoducho a rýchlo, napríklad v prípade kalamity. Problém s pracovnou silou je až tak výrazný, že ohrozuje aj produkciu slávnej Žitavskej papriky, čo je produkt s chráneným označením pôvodu. Na miestnej úrovni by mohli charitatívne organizácie aktivizovať ľudí v núdzi na samozber. Z Poľska sa môžeme inšpirovať príkladom dobrej praxe – farmári majú k dispozícii karty, ktoré im umožňujú využívať brigádnické služby bez byrokratických prekážok, zvyšujúc tak efektivitu zberu úrody a minimalizujúc straty.

Riešenia z iných krajín

Hostia naprieč panelovou diskusiou predstavili inšpiratívne príklady európskych krajín, vrátane susedných, kde už existujú efektívne modely na podporu darovania potravín vrátane daňových zvýhodnení, aké majú napríklad v Portugalsku.

Pre farmárov poznáme príklady systematickej podpory od štátu. Ak farmári darujú nejaké percento svojej úrody, štát im to prepláca v rámci troj- až päťročného úseku. Robia to tak napríklad v Španielsku či Francúzsku.

V Českej republike majú iniciatívu, kde poľnohospodári musia darovať 0,5 percenta z dotácií, ktoré dostanú, čo napomáha redistribúcii úrody a potravín.

Vo väčšine krajín sú určené jasné pravidlá pre darovanie z jednotlivých fáz potravinového reťazca, viaceré krajiny majú vypracované manuály pre darovanie potravín pre darcov a prijímateľov, napríklad Maďarsko aj Česko má smernicu ako darovať varené jedlo z cateringov.

Francúzsko má legislatívu, ktorá zaväzuje retail aj veľké cateringové firmy darovať nepredané potraviny.

V Taliansku platí pre charity právo dobrého Samaritána, tzn. že charity nemajú trestnoprávnu zodpovednosť za distribuované jedlo. 

Vo Veľkej Británii sa praktizuje metóda zmrazovania ovocia a zeleniny blížiacej sa ku koncu životnosti na prípravu smoothie, čo je príklad efektívneho využívania potravín, ktoré by inak mohli byť vyhodené. Tento postup nielen znižuje množstvo odpadu, ale tiež ponúka spotrebiteľom ekonomicky výhodnú možnosť nakupovania.

Všeobecne v zahraničí existujú jasné pravidlá pre darovanie jedla z rôznych fáz potravinového reťazca, a štátne dotácie či pravidelné dotačné schémy podporujú budovanie infraštruktúry potrebnej pre efektívnu redistribúciu potravín. Takéto systémové riešenia a podpory by mohli výrazne prispieť k úspešnej redistribúcii potravín aj na Slovensku.

Cesta k pozitívnej zmene v distribúcii potravín

Naprieč diskusiou všetci zúčastnení vnímali dôležitosť problému, približovali ho z užitočných perspektív. Aj keď je zrejmé, že existujú rozdielne pohľady na problematiku z biznisového a sociálneho hľadiska, z diskusie však celý čas plynula dobrá vôľa a chuť spolupracovať, čo samé o sebe pôsobilo povzbudzujúco. 

V závere diskusie odzneli viaceré súhrnné odporúčania:

  1. Zdravý rozum by mal dominovať nad byrokratickými prekážkami. Pravidlá potrebujú byť pružnejšie. Proces darovania by sa mal zjednodušiť, pričom kontrolné orgány by mali vystupovať skôr ako poradné než represívne inštancie.
  2. Je potrebné upraviť legislatívu tak, aby nepredpisovala presné postupy darovania, ale definovala jasné mantinely pre flexibilnú prax. Často stačia metodické pokyny, ako napríklad usmernenia pre darovanie pečiva, bez nutnosti meniť zákon. 
  3. Sú krátkodobé a dlhodobé riešenia. Tie dlhodobé majú zahŕňať spoluprácu aj naprieč ministerstvami s cieľom zvýšiť úctu k potravinám. Napríklad vzdelávanie od mladého veku, kde by sa deti mali učiť o hodnote a pôvode potravín, aby si vybudovali rešpekt k potravinám a pochopili ich ekologickú stopu. Spotrebitelia by mali byť lepšie informovaní o rozdieloch medzi dátumom minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby, aby sa predišlo zbytočnému plytvaniu.
  4. Výstavba lepšej infraštruktúry, systematická podpora štátu pre redistribúciu potravín a zavedenie daňových stimulov by mohli motivovať obchodníkov a výrobcov darovať potraviny a pomáhať charitám. Z ekonomického hľadiska by každé znižovanie strát z výroby malo byť pre výrobcov výhodné.
  5. Zásadnú zmenu by prinieslo zakotvenie práva na potraviny (adekvátnu výživu) do Ústavy SR. Zabezpečilo by to väčšiu legislatívnu pozornosť a adekvátnu podporu pre zabezpečenie výživných potravín pre všetkých obyvateľov Slovenska.

Text: Lukáš Bulko