Ryby a morské plody trpia nadmerným výlovom, zatiaľ čo 40 % z nich končí v koši

V rokoch 2017 a 2018 sme skonzumovali najviac rybieho mäsa za posledných 10 rokov.

Problém

Takmer polovica Európanov si doma dopraje rybu aspoň raz za týždeň, pričom ich spotreba neustále rastie. Ryby či morské plody sú čoraz obľúbenejším zdrojom proteínu aj pre Slovákov a Slovenky. V rokoch 2017 a 2018 sme skonzumovali najviac rybieho mäsa za posledných 10 rokov, čo predstavovalo 5,5 kg na osobu za rok. Zo sladkovodných rýb sa u nás konzumuje najmä kapor a pstruh, z morských rýb sú na prvých priečkach údená makrela a losos. Za posledných 50 rokov sa spotreba rýb a morských plodov svetovo zdvojnásobila, pričom s rastúcou populáciou môžeme do roku 2050 očakávať ďalší stopercentný nárast súčasnej spotreby. Toto číslo je alarmujúce, nakoľko už teraz trpí značná časť populácie rýb nadmerným výlovom a je na hranici svojho maximálneho potenciálu. Podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo nie je problém len v rastúcej konzumácii. Hodnotový reťazec pre ryby a morské plody totiž vykazuje obrovské straty. 35 až 50 % všetkých úlovkov končí v koši.

Množstvo rýb a morských plodov, ktoré každý rok vyplytváme, by pritom mohlo pomôcť nakŕmiť milióny ľudí na celom svete. Strata a plytvanie zároveň predstavuje stratu biodiverzity a všetkých zdrojov, ktoré boli použité na chov, odchyt, prepravu či chladenie týchto živočíchov. Elimináciou plytvania by sme teda využívali zdroje efektívnejšie, zvýšili dostupnosť výživných rýb a morských plodov pre ľudí na celom svete bez ohrozenia straty biodiverzity a taktiež znížili kolísanie cien v celom dodávateľskom reťazci.

Kde sa rybami plytvá a prečo?

Ryby a morské plody sú krehké živočíchy náchylné na neopatrnú manipuláciu. Nedbanlivý výlov voľne žijúcich rýb a ostatných plodov je často sprevádzaný plytvaním najmä z týchto dôvodov:

slabo selektujúci rybársky výstroj, ktorý vedie k odchytu a následnému vyhadzovaniu nedospelých rýb a nechcených druhov
nedostatočne rýchle odstránenie rýb z rybárskeho výstroja
poškodenie úlovku predátormi ešte pred ich vytiahnutím
lov rýb z hlboko morského dna: mnoho druhov rýb a iných morských živočíchov v týchto hĺbkach je charakterizovaných dlhým životným cyklom a pomalou reprodukciou, čo ich robí mimoriadne zraniteľnými voči moderným mechanizovaným rybárskym praktikám ako je trawling – ekvivalent bagrovania morského dna.

Akvakultúra je chov vodných organizmov vrátane rýb, mäkkýšov či kôrovcov takmer výhradne na ľudskú spotrebu. Zahŕňa rybníkový chov, klietkový chov, recirkulačné chovné systémy, akvapóniu alebo integrované systémy akvakultúry a poľnohospodárstva. Bohužiaľ, tieto chovy sú často veľmi intenzívne a vyznačujú sa zlými životnými podmienkami a zaobchádzaním. S tým sú spojené aj nasledovné príčiny plytvania:

nevyhovujúce chovné podmienky akými sú nedostatok kyslíka a zlá kvalita vody
zneužívanie chemikálií a liečiv
nevhodný spôsob výlovu
používanie neschválených, resp. nesprávnych potravinových prísad, farbiacich prísad a liečiv

Spracovanie rýb zahŕňa rôzne mechanické a chemické operácie, akými sú odstránenie vnútorností, údenie, sušenie na slnku či solenie. V rámci tohto štádia dochádza k stratám najmä z týchto dôvodov:

napadnutie hmyzom, živočíšnymi škodcami, plesňami
fyzické poškodenie a chemické zmeny spôsobené napríklad oxidáciou lipidov
zlé manipulačné postupy, nevhodné techniky sušenia
nerovnomerné zaúdenie, pripálenie častí
zle nastavené teploty pri skladovaní vedúce k znehodnoteniu baktériami pri vyšších teplotách, prípadne poškodeniu mrazom

Preprava rýb, ktoré sú veľmi krehké a náchylné na zmeny teploty, má taktiež svoje úskalia, ktoré vedú k plytvaniu:

fyzické poškodenie v dôsledku zlého zaobchádzania a nešetrnej prepravy, ako je napríklad zlý stav vozovky
dopravné nehody, pri ktorých dôjde napríklad k prevráteniu prepravujúceho vozidla
nedostatočná kvalita vody alebo hladina kyslíka počas prepravy živých rýb
nedostatočné chladenie a regulácia teploty vzduchu

V rámci veľkoobchodu a maloobchodu dochádza k vyhadzovaniu najmä z týchto dôvodov:

nesprávne skladovanie vedúce k takému zhoršeniu kvality, že sa produkt stane nepredajným
produkt dosiahne svoj dátum spotreby, prípadne dátum minimálnej trvanlivosti
napadnutie produktov hmyzom, parazitmi, škodcami, plesňami
fyzické poškodenie v dôsledku zlej manipulácie
neefektívne filetovanie, resp. iná forma prípravy rýb zákazníkom
zlá predikcia dopytu vedúca k nadmernému nákupu a následnej neschopnosti predať produkty

A v neposlednom rade plytvanie na strane koncových konzumentov, ktoré môže byť spôsobené niekoľkými faktormi:

potraviny nie sú včas spotrebované, napríklad z dôvodu ich slabej viditeľnosti v chladničke, neadekvátne veľkých zásob jedla či nevhodného skladovania jednotlivých potravín
podávanie príliš veľkých porcií a súbežné nedbanie na dojedenie zvyškov

Riešenia vo svete

Jedným z riešení orientovaných na redukciu výlovu neželaných druhov, akými sú napríklad aj korytnačky, je vhodný rybársky výstroj. Na tento účel bol vyvinutý špeciálne zahnutý háčik zahnutý do „kruhu“. Použitie takéhoto háčika namiesto háčika zahnutého do „J“ vie podľa WWF zredukovať úmrtia morských korytnačiek až o 90 %. Hlboko morským výlovom by sme sa mali vyhnúť úplne.

Ďalšou možnosťou je nájdenie využitia častiam rýb a morských plodov, ktoré v bežnom spracovaní, resp. filetovaní zostávajú nevyužité. Ryba totižto nepozostáva len z mäsa, ale aj kostí, kože, očí či hlavy. Všetky tieto časti sú jej súčasťou, no často zostávajú nepovšimnuté napriek tomu, že by z nich mohli vzniknúť ďalšie produkty s pridanou hodnotou, čo by malo nielen environmentálne, sociálne, nutričné, ale aj ekonomické prínosy. Takýto spôsob spracovania nazývame upcyklácia.

Časti rýb, ktoré sú vyradené počas spracovania v niektorých regiónoch.

Koža a šupiny

Niektoré časti sa dajú využiť napríklad vo svete módy, a to na výrobu oblečenia, peňaženiek či topánok. Rybia koža má zároveň niekoľko výhod, a to nielen v podobe jej jedinečného vzoru, ale aj schopnosti dobre absorbovať farby. Pri jej porovnaní s hovädzou kožou môžeme vyzdvihnúť, že je hmotnostne ľahšia, no odolnejšia.

MoreThanFish | Ručne vyrábané doplnky | Island:

Inými časťami rýb, ktoré v módnom priemysle nachádzajú svoje miesto, sú kosti. Tie možno pretaviť do formy šperkov.

Čo sa týka ostatných priemyselných odvetví, vedľajšie produkty rýb sa dajú spracovať ako krmivá pre zvieratá, na výrobu biopalív či bioplynu, a v neposlednom rade vo forme výživových doplnkov, akými sú napríklad omega-3 oleje.

Aby sme sa nevenovali len rybám, spomenieme aj morské plody v podobe kôrovcov, akými sú homáre, krevety či kraby. Ich telesné schránky sú zväčša automaticky považované za odpad, pritom ich možno využiť na výrobu biopolyméru nazývaného chitosan. Ten a jeho deriváty sa v potravinárskom priemysle vedia zužitkovať ako potravinové prísady, akými sú zahusťovadlá, odfarbovače a stabilizátory, ale aj ako zdroj vlákniny.

Riešenia pre domácnosti

Ako môže bežný človek, resp. domácnosť prispieť k riešeniam plytvania rybami a morskými plodmi? Jedným z nich je podpora spomínaných výrobkov vyrobených z vedľajších produktov rýb a ostatných živočíchov, teda svojimi nákupnými rozhodnutiami.

Ďalší postoj, aký možno zaujať, je ich zužitkovanie na maximum. Inšpirovať sa môžeme receptami z iných krajín, v ktorých je častokrát normálne využívať z rýb aj ich vnútornosti či očné buľvy. Túto inšpiráciu určite možno hľadať v japonskej, škandinávskej, španielskej i africkej kuchyni.

Samozrejmosťou by mala byť aj snaha o optimálne plánovanie jedálneho lístka, od veľkosti nákupov až po správne skladovanie rýb. Tipy, ako na to, nájdete v našej príručke Ako neplytvať jedlom dostupnej na stiahnutie ZADARMO!