V júli 2023 navrhla Európska komisia nové znenie Smernice o odpade, ktoré uvádza dlho očakávanú legislatívu súvisiacu s textilným odpadom, no významne upravuje aj ciele a povinnosti týkajúce sa znižovania množstva potravinového odpadu. Pripravili sme pre vás súhrn toho najpodstatnejšieho spolu s našimi postrehmi:
1. Menia sa ciele pre zníženie POS (potravinového odpadu a strát) z 50 % pre maloobchod, reštaurácie a domácnosti na 30 % a pridáva sa konkrétny cieľ 10 % pre spracovateľský a potravinársky priemysel (prvovýroba je z cieľov vyňatá úplne).
2. V kontexte dosahovania cieľov možnosť uviesť skorší referenčný rok než 2020, ak členský štát preukáže, že si dáta meral na základe spoločnej metodiky.
3. Explicitne sa spomína podpora darovania prebytočných potravín na ľudskú spotrebu ako nástroj na znižovanie POS.
4. Povinnosť na národnej resp. štátnej úrovni prijať legislatívne opatrenia na znižovanie POS resp. napĺňanie cieľov pre POS.
5. Okrem informovanosti rozvíjať intervencie zamerané na zmenu správania spotrebiteľov.
6. Explicitne sa udáva povinnosť uľahčiť prístup k možnostiam financovania, najmä pre malé a stredné podniky a subjekty sociálneho hospodárstva.
7. Komisia záväzne vyhodnotí napĺňanie cieľov do decembra 2027, pričom môže tieto ciele rozšíriť aj pre prvovýrobu alebo (re)distribúciu a tiež navrhnúť nové ciele po roku 2030.
8. Vzniká úplne nový článok smernice, Článok 9a), dedikovaný predchádzaniu vzniku potravinového odpadu.
TERMÍNY
Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice. Znenie týchto opatrení bezodkladne oznámia Komisii.
Členské štáty do 2 rokov od nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice preskúmajú a upravia svoje programy predchádzania vzniku potravinového odpadu s cieľom dosiahnuť ciele stanovené v článku 9a ods.
NAŠE POSTREHY
- Vítame nastavenie nového cieľa pre spracovateľov, no pre Slovensko a iné členské krajiny, ktoré majú vyšší podiel odpadu pri spracovaní, je tento cieľ málo ambiciózny. Slovensko by sa preto malo proaktívne snažiť zefektívňovať výrobu potravín, a to najmä v oblasti sekundárnej výroby, výroby krmív a modernizácie technológií a techník výroby – pozrite si náš blog, kde sa venujeme upcyklácii ako jednému zo spôsobov znižovania potravinového odpadu v potravinárstve.
- Čo sa týka zníženia cieľa pre „spotrebiteľské“ články reťazca (maloobchod, zariadenia spoločného stravovania a domácnosti) z 50 % na 30 %, rozumieme argumentácii, že sa referenčný rok posúval z roku 2017 na rok 2020, odkedy štáty podnikli kroky k zmierneniu plytvania potravinami, a preto je férové znížiť cieľ. Na druhej strane k takémuto tvrdeniu chýbajú dáta a ani z diskusií nie je zrejmé, ako sa k tomuto novému percentu prišlo. Dobrým kompromisom by mohol byť návrh príslušného výboru Európskeho parlamentu, ktorý navrhuje posunúť referenčný rok na 2025 pri ponechaní rovnakého cieľa.
- Kým Európsky parlament navrhuje posunúť referenčný rok o 5 rokov neskôr, nový návrh smernice dáva členským štátom možnosť posunúť si referenčný rok 2020 na skorší rok, kedy mali odpad vyšší, ak preukážu, že si v danom roku merali odpad podľa spoločnej metodiky. Tento individuálny prístup sťaží vyhodnotenie celkového dopadu za EÚ a môže spôsobiť, že reálne zníženie množstva PO bude menej výrazné a neprinesie očakávaný prínos.
- Keďže prvovýroba sa vyňala z cieľov resp. pre ňu cieľ stanovený nebol (pridal sa len cieľ pre výrobcov), znižovanie odpadu z tohto článku reťazca nemusí byť prioritou, napriek faktu, že práve tu sa vyhodí obrovské množstvo dobrého ovocia a zeleniny, ktoré v neskorších článkoch reťazca nie sú vždy vhodné na darovanie. Zároveň sa ale v Smernici Článok 9a) hovorí o tom, že „Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na predchádzanie vzniku potravinového odpadu v prvovýrobe, pri spracúvaní a výrobe, …“, preto veríme, že by Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v spolupráci s ministerstvom financií mohlo prijať také opatrenia, ktoré by motivovali prvovýrobcov časť svojej úrody darovať na charitatívne účely ako je to napríklad vo Francúzsku, kde štát dotuje pestovateľov ovocia a zeleniny do určitej percentuálnej výšky podielu ich produkcie.
- Máme tiež za to, že lehota dva roky pre vznik nových Programov predchádzania vzniku PO je príliš dlhá, resp. chýba apel na čo najskoršiu úpravu strategických dokumentov, aby sa aktuálne novovznikajúce programy predchádzania vzniku PO zbytočne neodkláňali od novej Smernice.
NA ZÁVER
Nový návrh smernice navonok pôsobí omnoho prísnejšie než po jej podrobnejšej analýze, no jej konečné znenie sa môže ešte meniť. V najbližších týždňoch návrhy spravodajcov na zmeny odhlasuje predkladateľ – Európska komisia, ďalším krokom bude dialóg v rámci tripartity, ktorý bude predchádzať samotnému hlasovaniu v pléne. O jej konečnom znení vás budeme opäť informovať na našej stránke aj sieťach. Pre Slovensko je ale asi najdôležitejšou zmenou jasná povinnosť pristúpiť k legislatívnym opatreniam, ktoré podporia darovanie potravín – tu Slovensko dlhodobo zaostáva za takmer všetkými členskými štátmi Európskej únie. Tejto téme sa intenzívne venujeme už niekoľko rokov. Viac o legislatíve a našich počinoch sa dozvieš v sekcii LEGISLATÍVA – aktuálne už ako člen Platformy Potravinovej Pomoci Slovensko.
Ak chcete prispieť ako spotrebitelia k riešeniam, neváhajte si pozrieť naše Tipy ako neplytvať jedlom a tiež Desatoro pre zelenší jedálniček aj s podrobným popisom.
Použité zdroje:
