Znižovanie tvorby potravinového odpadu a strát je jedným z najdôležitejších nástrojov v boji proti klimatickej kríze a potravinovej neistote. Uvedomujú si to aj členské štáty OSN, ktoré sa pred 7 rokmi jednohlasne zaviazali k zníženiu potravinového odpadu do roku 2030 o polovicu na úrovni domácností a obchodov a k výraznému zníženiu potravinových strát naprieč celým reťazcom. O to šokujúcejšie sú zistenia novej štúdie, podľa ktorej sa v EÚ ročne vyhodí približne 153 miliónov ton potravín, čo je takmer dvojnásobok oproti odhadom z roku 2016, ktoré sa pohybovali na úrovni 88 miliónov ton.
Potravín vyrábame dosť, no väčšina z nich nikdy neopustí farmu
Do EÚ sa každoročne importuje takmer 140 miliónov ton potravín, vyhodí sa ich približne o 15 miliónov ton viac. Tento údaj je šokujúci sám o sebe, no v čase rastúcej inflácie a potravinovej krízy je tiež frustrujúci poznatok, že sme v EÚ nemuseli pocítiť tak vysoký nárast cien, ak by sme si boli viac všímali náš odpad. Napríklad, množstvo pšenice, ktorou sa v EÚ plytvá, sa rovná polovici množstva pšenice, ktorú dovážame z Ukrajiny. Celkovo sa odhaduje, že EÚ každý rok vyhodí 20 % svojej produkcie potravín, čo podniky a domácnosti stojí zhruba 143 miliárd EUR ročne. Potravinový odpad je tiež zodpovedný za 6 % – 10 % celkových emisií skleníkových plynov. Nehovoriac o rastúcom počte ľudí, ktorí sa pod vplyvom inflácie a energetickej krízy ocitajú na hranici príjmovej chudoby. Len na Slovensku ich v minulom roku bolo 660-tisíc. Nemilým prekvapením je aj fakt, že väčšina potravinového odpadu v EÚ ostáva ,,nenahlásená” a do oficiálnych štatistík sa nezarátava. Jedná sa o nezozbieranú alebo nevyužitú úrodu, ktorá farmy nikdy neopustí. Podľa databáz UNEP a WWF predstavuje takýto odpad približne 90 miliónov ton potravín, čo je asi 60% celkového množstva vyhodených potravín a trikrát toľko, čo vyhodia domácnosti.
Kto za to môže?
Stručná odpoveď by bola ,,nikto a všetci”. Jedným z hlavných problémov je, že agropotravinársky priemysel historicky považoval produkciu potravinového odpadu za výhodnejšiu cestu, než cestu znižovania svojej výroby. Globálna nadprodukcia jedla a systém monokultúr, ktoré umožnili produkovať veľa a lacno, sa začali objavovať po druhej svetovej vojne práve v Európe, kedy pomohli miliónom ľudí vymaniť sa z hladu a chudoby. Globálny potravinový systém nám však doslova prerástol cez hlavu a dnes škodí nám aj našej planéte. Celosvetový hlad a potravinový odpad sú ,,len” dvomi z jeho symptómov. Že sme sa ocitli v začarovanom kruhu, potvrdzuje aj fakt, že vo svete, kde sa vyrobí dosť jedla pre viac než 10 miliárd ľudí, riešime dilemu, ako do roku 2050 nakŕmime 9 miliárd ľudí. ,,Na oboch stranách potravinového reťazca je ešte stále ekonomicky výhodnejšie ľuďom predávať viac jedla, než potrebujú”, povedal pre The Guardian Olivier De Schutter z medzinárodného panela expertov na udržateľné potravinové systémy. Upozornil aj na nesprávne nastavené dátumy spotreby, ktoré ľudí nútia nakupovať viac, ako stihnú spotrebovať. Ďalším paradoxom je fakt, že potravinový systém je najväčším prispievateľom ku klimatickej kríze, ktorou je zároveň aj najviac ohrozený.
Budú ceny potravín klesať?
Pokiaľ ide o spomínané vysoké ceny potravín, tak podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) boli v auguste 2022 ceny o 8 % vyššie ako pred rokom, čo je čiastočne spôsobené aj vojnou na Ukrajine. Ceny pšenice, kukurice a sójových bôbov tento rok dokonca prekonali rekordy z obdobia vrcholiacej svetovej finančnej krízy v roku 2008. Podľa Abdolreza Abbassiana, analytika na trhu s obilninami, sa éra lacných potravín skončila a ceny pravdepodobne zostanú vysoké aj po skončení rusko-ukrajinskej vojny. „Je na čase si uvedomiť, že vzhľadom na energetickú krízu, situáciu s hnojivami, potravinovú neistotu na úrovni vývozu a dovozu, nehovoriac o zmene klímy, musíme akceptovať, že cien potravín, na ktoré sme boli zvyknutí, sa už pravdepodobne nedočkáme“, vyjadril sa pre The Guardians. Kým viaceré štúdie poukazujú na to, že pri rastie cien potravín uprednostňujeme množstvo pred kvalitou, podľa našich odhadov by trojčlenná slovenská domácnosť dokázala neplytvaním ušetriť až 550 eur ročne, a teda by si nemusela odopierať pestrú a kvalitnú stravu.
Ako sa pohnúť ďalej?
Čas na splnenie cieľov sa kráti – sme približne v polovici a napriek snahe potravinový odpad znižovať sa zdá, že sa deje pravý opak. Je preto najvyšší čas vyložiť karty na stôl a položiť si otázku, či sa chceme naďalej uberať pomalou a únavnou cestou byrokracie, alebo plošne zavádzať inovácie a riešenia, ktoré už fungujú lokálne. EÚ má teraz obrovskú príležitosť prijať také opatrenia, aby 50 %-nú redukciu do roku 2030 naozaj dosiahla. Očakáva sa preto, že Brusel ešte v tomto roku predloží návrh prvých celosvetovo právne vynútiteľných cieľov na obmedzenie plytvania potravinami.
Dobrou správou je, že na konci reťazca stojíme my, spotrebitelia a už teraz máme všetky potrebné nástroje na to, aby sme pomohli tento cieliť splniť. Ak nechceš byť súčasťou problému, ale naopak, riešenia, tu nájdeš tipy ktoré môžeš aplikovať okamžite.
ZDROJE:
Feedback-EU-2022-No-Time-To-Waste-report.pdf (feedbackglobal.org)
How distorted food prices discourage a healthy diet | Science Advances
Autorky: Kristína Bagová a Zuzana Madajová
