Recept Petry Slezákovej ,,Sídlisko na prírodno“ – Časť prvá: Kompostovisko

Petra Slezáková FOTO: Mirka Šárová

Dnes sme sa s Petrou Slezákovou mali rozprávať najmä o kompostovaní, ale naša debata často ,,skĺzla“ aj k iným témam – Zero Waste život v meste teraz a pred štyrmi rokmi, workshopy o ekologickom stravovaní, komunitná záhradka alebo miestny zajac, ktorý už túžobne vyčkáva na úrodu. Inak sa to ani nedalo. Toto drobné žieňa je hotové perpetum mobile, či už rozpráva o živote bez odpadu, alebo mieša kompost. Okrem toho, že je kompost majsterkou, je totiž Petra priekopníčkou Zero Waste na Slovensku. V našom svete je preto už dávno hrdinkou, ktorej sa chceme podobať ako mladé dievčatá Kardashiankám v inom, paralelnom svete. Petra je obdivuhodná najmä ľahkosťou bytia, ktorú prenáša na všetky svoje aktivity. A má ich naozaj dosť. A tak nám z jedného rozhovoru vznikli dva články 🙂

V tomto prvom sa dozviete, kto je Petra Slezáková, ako bojuje proti plytvaniu potravinami a pre koho je komunitné kompostovanie tou najlepšou alternatívou. Príjemné čítanie!

Už si to určite hovorila aspoň stokrát, ale povedz aj nám, kedy si začala žiť Zero Waste a ako to u teba prebiehalo. Bola to postupná zmena, alebo si urobila rázny sek za starým životom?

Vždy som sa o tieto témy zaujímala v tej bežnej rovine, akou je, povedzme, triedenie odpadu. Až kým som si jedného dňa začiatkom roku 2016 nevygooglila dokument The Story of Stuff (Príbeh vecí). Jedná sa o 20-minútový dokument, ktorý jasne a výstižne pomenúva problémy konzumného života a kapitalizmu. V dokumente sa spomínalo aj Zero Waste ako jedno z riešení, no bez bližšieho vysvetlenia. Hneď ma to zaujalo a začala som si o tom vyhľadávať informácie, až som narazila na Beu Johnson. Potom už nebolo cesty späť. Jej slávny zaváraninový pohár s ročným odpadom ich 4-člennej rodiny a psa som hneď vzala ako výzvu a chcela som vedieť, ako ďaleko sa to dá dotiahnuť u nás, na Slovensku. Tak som začala na tom pracovať. No jej model sa u nás ešte vtedy nedal presne replikovať, pretože tu chýbali napríklad bezobalové obchody. Spočiatku som spotrebúvala veci, ktoré som v súlade so Zero Waste nechcela len tak vyhodiť a zároveň som hľadala ku nim alternatívy, na ktoré som potom hneď nabiehala. Začala som kupovať čapovanú drogériu, ktorá tu už vtedy bola a chodiť na trh. Zrazu sme jedli oveľa viac čerstvej zeleniny a ovocia, a tak sme prirodzene jedli menej mäsa. Najviac som bojovala s kompostovaním, o ktorom budem ešte hovoriť. Trvalo približne rok, kým sa mi podarilo úplne nabehnúť na Zero Waste. Záväzok si môžeš dať zo dňa na deň, zmeniť svoj hodnotový rebríček tiež, ale tie konkrétne kroky ti budú vždy trvať dlhšie.

To bol tvoj prechod na Zero Waste. No ty sa tejto téme venuješ aj profesionálne. Kedy si sa rozhodla, že budeš robiť osvetu verejnosti?

Ľudia v mojom okolí videli, že sa moje návyky zmenili, a tak sa ma začali pýtať, čo robím inak, ako a prečo. A ja som to stále dokola vysvetľovala, až som si uvedomila, že to nie je úplne efektívne a povedala som si, že by bolo super to niekde spísať. Lenže ako vyštudovaná ekonómka, ktorá v tom čase pracovala v bankovom sektore, som netušila, ako na to. Až si ma jedného dňa môj manžel Števo posadil na stoličku a povedal mi: „Vieš čo, tu si sadni, ideme ti kúpiť doménu a začneš o tom písať.“ A tak vznikol môj blog Zero Waste Slovakia. Chvíľu som takto písala popri mojej práci v banke vo Viedni, ale časom som dala výpoveď, pretože mi tá práca prestala dávať zmysel.  Akurát v tom období sa o moje aktivity začali zaujímať médiá, potom učitelia a festivaly. A zrazu sa to rozbehlo ako taká snehová guľa a ja som zistila, že to je full time job, ktorý ma naozaj baví.

Petru jej job baví a je to naozaj vidno (Zdroj: Archív PS)

Popíš nám bližšie tvoje aktivity.

Drvivú väčšinu mojich aktivít predstavuje blog a prednášky na školách a vo firmách. Pre firmy robím aj „eko audity“, čo znamená, že zanalyzujem ich systém, na základe čoho im vypracujem katalóg možností ako byť viac ekologickí. No moje prednášky nie sú len o Zero Waste ako „nulovom odpade“, ktorý zahŕňa život bez obalov a jednorazových produktov, ale aj o nulovom plytvaní a teda všeobecnom uskromnení sa. To je rozmer, ktorý sa snažím v rámci workshopov taktiež odkomunikovať. Mám aj samostatné prednášky o plytvaní potravinami a o tom, aký dopad má náš jedálniček na životné prostredie. Spolupracujem aj s rôznymi časopismi, pre ktoré píšem tematické príspevky.

Aké miesto má v tvojom Zero Waste svete potravinový odpad?

Veľmi silné. Štatistiky hovoria jasne, že 30% potravín sa vôbec neskonzumuje a to je niečo, čo sa týka každého jedného z nás. Jesť musíme všetci, takže všetci vytvárame nejaký potravinový odpad, no je len na nás, aký bude veľký. Miera plytvania je niečo, čo sa dá zmeniť okamžite a jednoducho bez väčšej námahy. V rámci prevencie je pre mňa najdôležitejšie kreatívne varenie. Podľa receptov už nevarím, iba sa nimi inšpirujem a varím podľa aktuálnej situácie v kuchyni.

Nakupovanie na trhovisku je už rutinou (FOTO: Martina Juríčková)

Aké spotrebiteľské návyky podľa teba vedú k vzniku potravinového odpadu?

Tie, ktoré nám chýbajú. Je to už spomínané varenie podľa aktuálnej situácie, teda čo mám v chladničke, čomu končí dátum spotreby, čo mi vädne. Ak niečo nevyzerá úplne čerstvé, automaticky to neznamená, že to nemôžem zjesť, ale spotrebujem to napríklad v polievke. Ďalším problémom je, že nevieme, ako správne skladovať potraviny. Táto vedomosť sa ako keby stratila v generácii mojich rodičov, kedy zrazu bola chladnička a supermarkety, takže sa dalo nakúpiť všetko a veľa. Dnes už málokto vie, že jablká treba skladovať oddelene, lebo urýchľujú dozrievanie, že z koreňovej zeleniny sa odrezáva vňať, že šalát sa má zabaliť do mokrej handry a podobne. Základnou vecou je vyčleniť si v chladničke krabicu a do nej dávať potraviny, ktorým končí dátum spotreby. Sú to úplne jednoduché veci, ktoré sa snažím prakticky demonštrovať na mojich workshopoch. Veľa ľudí si povie, že ten odpad proste skompostuje, ale kompostovanie má byť až tým posledným krokom. Prvoradá je prevencia a zníženie množstva bioodpadu. A dá sa to naozaj krásne.

Ako je to teda s kompostovaním u teba? Aké boli tvoje začiatky?

V Petržalke na našej ulici mal jeden pán osadené dva kompostéry a ja som sa ku nemu pridala tak, že som mu na kompostéri nechala odkaz s mailovou adresou. Ozval sa a ja som s ním kompostovala rok, kým sa neodsťahoval aj s kompostérmi. V tom čase robili Priatelia Zeme kampaň, v rámci ktorej osadili 22 kompostovísk v celej Bratislave, tak som dočasne kompostovala na kompostovisku pri Technopole.

Potom prišla komunitná záhradka a odvtedy kompostujem tu. Ale pravdepodobne sa čoskoro budem opäť „sťahovať“. Známej sa podaril projekt, v rámci ktorého sa má osadiť 9 nových kompostovísk pod záštitou mestskej časti. Projekt bol spolu s ďalšími súčasťou verejného hlasovania, kde získal až 48% hlasov, z čoho usudzujem, že o komunitné kompostovanie je naozaj obrovský záujem. Mal sa realizovať na jar, ale v súvislosti s korona vírusom sa dátum posunul. Mojou úlohou bude koordinácia samotného kompostovania rovnako ako tu na záhradke. Budem teda kompost majsterkou na dvoch miestach.

To už je zodpovednosť, je kompost majstrovanie náročné?

Nie je to žiadna jadrová fyzika a dá sa to úplne v pohode zvládnuť. Kompostovisko môže byť aj jama v zemi, lenže sme na sídlisku a tu musíme spĺňať nejaké hygienické štandardy. Mesto má všeobecne záväzné nariadenie ohľadom kompostovania a tam sú presne zadefinované požiadavky, ktoré takéto kompostovisko musí spĺňať. Napríklad musí byť uzamykateľné, zabezpečné proti hlodavcom, umiestnené ideálne v tieni a dostatočnej vzdialenosti od ihriska a podobne. Taktiež musí byť určená jedna zodpovedná osoba, to je práve kompost majster. Myslím, že sú to všetko logické požiadavky, ktoré ale splníš len tak, že kúpiš kompostér. Poprípade ti ho požičia mesto. Zároveň je tento systém kompostovania účinnejší ako jama, pretože sa tu bioodpad rýchlejšie skompostuje, môžeš ho už na ďalší rok využiť a lepšie sa z neho odoberá. Taktiež je to flexibilnejšie riešenie než malé interiérové kompostéry. Domáci vermikompostér je tak pre dvoch ľudí, ktorí veľmi nevaria. Ďalšou možnosťou je zbierať kuchynský odpad a nosiť ho niekomu inému, kto má kompostovisko. Niektorí ľudia zvyškami kŕmia domáce zvieratká. Známa tak nosí ich kuchynský odpad sliepkam a dostáva za to vajíčka.

Tak to je perfektné. Ty donesieš v tvojom ponímaní smeti a dostaneš za ne jedlo.

Sú to také alternatívne spôsoby, ktoré síce fungujú, ale musíš pri nich konštante riešiť logistiku.

Bývam v byte a chcem si založiť takéto kompostovisko, ako na to?

Vo všeobecnosti máš dve možnosti:

Ak k vašej bytovke patrí aj nejaký pozemok (predzáhradka, vnútorný dvor), tak nepotrebuješ žiadne povolenia okrem susedov. Dokonca správca domu môže požiadať Oddelenie miestnych daní a poplatkov o pridelenie kompostovacieho zásobníka (zadarmo).

Ak k bytovke neprislúcha pozemok, tak to je zložitejšie. Potrebuješ si nájsť vhodné miesto v okolí a získať súhlas majiteľa pozemku (toho zistíš aj na online mape). Ak máš v okolí iba pozemky magistrátu, tak ťa bohužiaľ čaká dlhšia byrokratická cesta. Vtedy podľa mňa stojí za zváženie aj mestský program Adopcia zelene.

Stretla si sa pri zavádzaní komunitného kompostoviska s prekážkami, na ktoré by si upozornila čitateľov?

Tých by som sa už neobávala, pretože je mnoho projektov, ktoré komunitnému kompostovaniu v meste vydláždili cestu. Záujem o kompostovanie je naozaj veľký a je to už aj vidno. Ľudia tlačia na úrady a tie sa museli prispôsobiť. Podľa VZN má Magistrát 45 dní na posúdenie žiadosti o zriadenie komunitného kompostoviska.

Do kompostu nepatrí varené jedlo, živočíšne výrobky, neodporúča sa ani veľa pečiva. Ako bojovať s týmto odpadom?

Áno, živočíšny odpad môže byť zdrojom patogénov a varené jedlo či pečivo zase lákajú hlodavcov. Takže ideálne je takýto odpad netvoriť vôbec Zo starého pečiva si môžeš urobiť krutóny alebo strúhanku, prípadne darovať niekomu, kto chová sliepky (aj niektoré tety na trhu si ho rady zoberú pre svoje sliepočky). Živočíšne zbytky ako odrezky, kože či väčšie kosti si môžeš hromadiť v mrazáku a potom odniesť niekomu, kto má psa. A varené jedlo je ideálne zamraziť alebo darovať skôr, než sa pokazí. Ak predsalen zabudneme, tak bohužiaľ patrí do zmesového odpadu.  

Týmto kompostérom už Petra kompost majstruje 🙂 (FOTO: Free food)

Petre želáme kvalitný kompost 🙂 Bude ho totiž potrebovať pre svoj záhon v komunitnej záhradke. O tej sa dozviete viac v druhej časti rozhovoru.

Páči sa vám naša práca? Podporte nás na Patreone.