Mnohí z nás si nedokážu ani len predstaviť, že v Bratislave sa dá ešte farmárčiť. Ak nie ste zanietenec do lokálnej stravy alebo miestny, jeho existencia vás najskôr prekvapí. Nachádza sa v tichej lokalite bratislavskej mestskej časti Vajnory za domovou zástavbou na ulici Hospodárska 9. Pri vstupe vás víta skromný nápis „Poľnohospodárske družstvo Vajnory“. Napriek tomu ide o druhé najväčšie bratislavské poľnohospodárske družstvo (ďalšie sú Rusovce, Podunajské Biskupice a Prievoz), ktoré je zároveň najväčším zamestnávateľom priamo vo Vajnoroch. Bolo založené v roku 1949 a prežilo rôzne obdobia úpadku poľnohospodárstva na Slovensku, je dokonca najstarším preživším družstvom v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako moderný podnikateľský subjekt, ktorý celoročne predáva svoje produkty veľkoodberateľom i maloodberateľom.
V tomto článku sa taktiež dozviete, akú výrobu družstvo ponúka, ako vie zatočiť s ,,potravinovým odpadom“ a akým úskaliam a výzvam čelí nielen ako slovenské, ale aj ako bratislavské poľnohospodárske družstvo.
Kvalitná lokálna a sezónna ponuka
Poľnohospodárstvo vo vajnorskom družstve má skutočne bohatý záber. Z rastlinnej prvovýroby prevláda pšenica, ktorá sa pestuje na ploche 800 ha spolu s kukuricou, hrachom a konopou, z ktorých sa melie a predáva múka pod ich vlastnou značkou ,,Dobro z družstva“. Nájdete tu aj také vychytávky ako konopný olej, víno alebo proteín. Pestovanie konopy siatej je na Slovensku v podstate „novinkou“. Napriek tomu, že má u nás dlhú tradíciu, za uplynulé desaťročia sa postupne vytratila takmer do zabudnutia. PD Vajnory ako súčasť platformy Konopný Dvor prispieva k obnoveniu tejto tradície nielen pestovaním a spracovaním konopy, ale aj rôznymi vzdelávacími a osvetovými aktivitami. Robia poľné dni, semináre a praktické workshopy pre odborníkov, ale i laikov.
Ovocné sady sa tiahnu pozdĺž Seneckej cesty v smere od Zlatých pieskov. Na ploche 30 ha sa pestujú prevažne jablká rôznych odrôd, ale aj broskyne a marhule. Okrem priameho predaja (organizujú aj samozber) z ovocia lisujú najmä šťavy. Ich jablková šťava dokonca vyhrala hlavnú cenu Danubiagastro 2019. Okrem toho jablká aj sušia a z ostatného ovocia vyrábajú džemy. Ich ovocné stromy im opeľujú vlastné včely, vďaka ktorým je v ponuke ich predajne aj med. Nie nadarmo si hovoria Sladké srdce Malých Karpát! Najpovestnejšie sú ale ich vína, s ktorými sa radia k popredným slovenským výrobcom. Ochutnať ich môžete priamo v ich vínnej pivnici a zakúpiť sa dajú aj na predajni, ktorá je súčasťou družstva, poprípade online.
Na rozdiel od tej supermarketovej, ponuka PD Vajnory je sezónna, a preto v nej niektoré produkty nenájdete nepretržite po celý rok. Presne tak, ako to má byť.
Živočíšna výroba zahŕňa najmä kravské mlieko, ktoré ponúkajú každý deň čerstvé priamo na družstve, dojí sa dvakrát za deň. Momentálne sú v procese získania povolenia na spracovanie mlieka, čoskoro tu preto nájdete aj mliečne výrobky ako smotana, maslo, alebo syry. Okrem hovädzieho dobytka chovajú na Gazdovstve Janka Hraška aj zopár oviec, zajacov, sliepok, prepelíc, perličiek, a taktiež husí, ozdobou je trojica pávov.
Nič sa nevyhadzuje?
Podľa slov viacerých zamestnancov vrátane výkonnej manažérky družstva Miriam Slávikovej sa v PD Vajnory, ako u všetkých správnych gazdov, nič nevyhadzuje. „Odpad“ z polí sa vďaka živočíšnej výrobe využíva na skrmovanie pre zvieratá, zaoráva sa do pôdy, ktorú obohatí o živiny, alebo sa suší do slamy, ktorá sa využije ako podstieľka pre zvieratá, prípadne sa predá. Možno vás prekvapí, že na ich šťavy sa používajú len jablká a hrozno najvyššej akosti. ,,Obité ovocie by mohlo začať hniť a plesnivieť a také sa už nedá použiť do štiav, znížilo by to ich kvalitu“ vysvetľuje obchodný asistent Lukáš. O ovocie nižšej akosti je však podľa Lukáša veľký záujem priamo u maloodberateľov, ktorí ho kupujú na vlastnú spotrebu, samozrejme za nižšie ceny. Zo zbytkov ovocia sa vyrábajú sezónne džemy, v ponuke majú jahodový, broskyňový, alebo marhuľový. Výlisky zo štiav skrmujú zvieratá, rovnako ako výlisky z olejov. Výlisky zo slnečnice a konopy sa používajú na výrobu múky alebo výbornej chalvy. Zelený odpad sa spracováva na kompost. Drevo z orezu stromov alebo náletových drevín spracujú v štiepkovači a takúto vlastnú štiepku používajú na ochranu pôdy pred nadmerným odparovaním vody, ako aj ochranu pred burinami. To zas zabezpečuje znížené použitie chémie na jej likvidáciu.
Ako z Wall Street
Napriek popularite a diverzite ich produktov to nemá PD Vajnory ľahké, a tak musia obracať každé euro. Problémom sú dotácie, ktoré zvýhodňujú veľké agropodniky a veľkoodberateľov v rámci EÚ, práve ich dopyt do veľkej miery určuje cenu obilia na trhu. „Predaj obilia v sezóne je u nás ako z Wall Street, volajú nám obchodníci, no skôr nám cenu iba oznámia, než aby sme ju vyjednávali. Tá často ledva pokrýva náklady,“ vysvetľuje manažérka Miriam. Na Slovensku je podľa nej komunikácia medzi mlynmi a družstvami minimálna, lebo uprednostňujú veľké garantované dodávky od obchodníkov pred priamymi dodávkami od prvovýrobcu. Dať si namlieť 500 kg múky, ktorá by akurát pokryla dopyt, je teda takmer nemožné. „Chýbajú nám tu menšie mlyny. Naša múka sa preto melie v maďarskom Komárne,“ upresňuje Miriam. V Maďarsku lisujú aj šťavy a olej, no pracujú na tom, aby si ich mohli lisovať sami vo vlastnej prevádzke. Aj keď sa v tomto prípade stále jedná o lokálnu výrobu (pohybujeme sa v rádiuse do 150 km), ich cieľom je presunúť ju celú na Slovensko.
Mliečna kríza – Výkupné ceny nepokrývajú ani náklady
Mlieko je kapitola sama o sebe. Výkupná cena kravského mlieka sa dnes pohybuje okolo 30 centov za liter, náklady na výrobu sú však v podmienkach bratislavského družstva podstatne vyššie. Liter mlieka pritom viete v obchode kúpiť už od 50 centov, čo je menej ako niektoré minerálky. Výrobcovia mlieka sa preto dlhodobo pohybujú v strate a mnohí sú nútení ísť do likvidácie. Dôvodom je prebytok mlieka v Európskej únii, čo obchodným reťazcom umožňuje vytvárať tlak na družstvá, ktoré nemôžu konkurovať európskym cenám a predávajú mlieko hlboko pod cenu výrobných nákladov. Dotácie sú v porovnaní s inými krajinami EÚ nízke napriek tomu, že odborníci už roky upozorňujú na nespravodlivú dotačnú politiku EÚ, ktorá znevýhodňuje najslabších. Straty musia slovenskí mliekári kompenzovať inde. PD Vajnory nie sú v tejto kríze výnimkou. „Rozhodli sme sa preto výrazne znížiť objem prvovýroby mlieka zo 150 dojníc na 15, aby sme pokryli dopyt po predaji čerstvého mlieka „z dvora“. Z ušetrených peňazí integrujeme našu výrobu tak, aby sme neboli závislí na nespravodlivom systéme,“ dodáva odhodlaná Miriam.
Problém s vínom ako cez ,,kopirák“
Podobný osud ako dojnice postihol aj vinice. Družstvo v roku 2019 vyzbieralo úrodu hrozna pre viac než pol milóna litrov vína. V roku 2020 to bolo už len o čosi viac než 60 tisíc litrov. Ak ste videli sériu Rotten na Netflixe, neprekvapí vás fakt, že známe vinárske kraje Európy zvádzajú boj s lacným dovozovým vínom. Bohužiaľ, inak tomu nie je ani u nás. Podľa manažéra viníc Štefana, mali PD Vajnory z predaja sudového vína vinárenským spoločnostiam státisícové straty, a preto sa rozhodli minimalizovať predaj „lacného vína“. Ponechali si len odrody vhodné na predaj vo fľašiach, a tak si svoju prémiovú ponuku udržali. To im umožnilo prejsť na šetrnejší ručný zber, vďaka ktorému nevzniká toľko odpadu z hrozna.
Odpredaj aj prenájom
Družstvo aktuálne odpredáva časť svojho majetku-strojného zariadenia, ktorý kvôli zredukovanej prvovýrobe už ďalej nepotrebuje. PD Vajnory v nadchádzajúcich týždňoch čakajú mnohé zmeny, ktoré majú družstvo zveľadiť, to miestami pôsobí ešte ako z čias normalizácie. Opravy hospodárskych budov umožnia zefektívniť živočíšnu výrob. Na pozemkoch družstva v areáli sa rozbehla aj ich spolupráca s mikrofarmou Vegget. Jedná sa o komunitný projekt, ktorý má na svedomí mladý pár nadšencov. Funguje to jednoducho, členovia dopredu zaplatia poplatok a pravidelne dostávajú svoj podiel úrody, ktorú si môžu aj sami pozbierať. Momentálne sa u nich môžete nahlásiť ako dobrovoľník. Za 4 odpracované hodiny na farme vás pri prvej úrode čaká debnička zeleniny, ktorú ste sami pomohli dopestovať.
Neistá budúcnosť
Napriek uskutočneným a plánovaným zmenám, ktoré majú družstvo postaviť na nohy, je budúcnosť PD Vajnory a jeho 40 zamestnancov neistá. Problémom nie sú len nízke výkupné ceny komodít. Ako to už vo veľkomestách býva, záujem o pozemky je obrovský. Poľnohospodárska pôda, ktorá má v tejto oblasti výbornú kvalitu, tak ustupuje výstavbe. Časť vinohradov už takto padla na úkor výstavby novej diaľnice. Domová výstavba sa k družstvu približuje čoraz viac.
Ďakujeme PD Vajnory za to, že sú a že Bratislavčanom a okolitým -čanom robia radosť ich skvelými výrobkami a aktivitami, z ktorých sa netešia len deti ale aj dospelí! Podporiť ich ďalšiu existenciu môžete aj tak, že ich začnete navštevovať a kupovať si ich dobroty, budete ich sledovať na Facebook-u a zdieľať ich aj na vašich sieťach.
Zberu zdar!