Aj potravinový odpad môže dožiť dôstojne: bioplynové stanice na Slovensku

Je nenávidená a zároveň milovaná, no mnohí o jej existencii nič netušia. No schválne. Hovorí vám niečo pojem „bioplynka“ alebo „bioplynová stanica“? V tom lepšom prípade v nej končí aj vaše nedojedené jedlo z reštaurácie, aby sa z neho vyrobilo ešte niečo nesmierne užitočné – teplo a elektrina. V súčasnosti najstaršia fungujúca bioplynová stanica bola spojazdnená v roku 2001 a nachádza sa v bezprostrednej blízkosti poľnohospodárskeho družstva v Kolíňanoch. Za jej vznikom, chodom a zásluhami stoja hrdinovia zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre. Jedného z nich sa nám podarilo nachvíľu odtrhnúť od práce, ktorej nikdy nie je málo ani dosť.  Ing. Tomáš Giertl, PhD z Katedry regionálnej bioenergetiky nie je váš typický profesor z výšky. Skôr než v košeli za katedrou ho totiž stretnete v montérkach v teréne ako niečo energicky opravuje, meria, alebo zapisuje. Akoby bol on sám nabíjaný energiou, ktorú na stanici pomáha vyrábať. A to najmä z odpadu!

V tomto rozhovore sa taktiež dočítate, čo je bioplynová stanica, prečo ich na Slovensku nepribúda, za akých podmienok sa v nich dá zhodnotiť kuchynský odpad a akému výskumu sa na SPU venujú.

Môžete sa nám v skratke predstaviť? Od kedy pôsobíte na SPU a čo je náplňou vašej vedeckej práce?

Na SPU pôsobím od roku 2011 na Katedre regionálnej bioenergetiky, kde sa zaoberám obnoviteľnými zdrojmi energie. Cieľom mojej práce je prispievať k ochrane životného prostredia a k zabezpečeniu trvalej udržateľnosti zdrojov energií.  Na katedre sa v súčasnosti venujeme 2 väčším výskumom, jeden z nich je zameraný na produkciu bioplynu anaeróbnou fermentáciou. Okrem výskumu zabezpečujeme aj exkurzie, aby si aj neznalí problematiky mohli pozrieť, ako pracujú takéto technológie. V neposlednom rade využívame naše skúsenosti a poskytujeme aj poradenstvo v oblasti projektovania, výstavby a prevádzky bioplynových staníc (BPS).

Aký je význam bioplynových staníc a koľko ich na Slovensku máme?

Význam využívania bioplynových staníc spočíva v energetickom zhodnotení predovšetkým odpadov z poľnohospodárskej výroby. To napríklad znamená, že z exkrementov poľnohospodárskych zvierat sa vyrába elektrická energia a teplo. Avšak bioplyn sa dá vyprodukovať aj z materiálov ako je komunálny odpad, odpady z jedla alebo z kalov čističiek odpadových vôd. Ak sa bavíme o poľnohospodárskych bioplynových staniciach, tak na Slovensku je v prevádzke asi 110 takýchto staníc.

Aká je v skratke história bioplynových staníc na Slovensku? Napríklad, zaznamenali stanice obdobie boomu tak ako výstavba malých vodných elektrární, ktoré boli čiastočne financované z eurofondov? Očakávame ďalšiu výstavbu?

Úplne prvá bioplynová stanica bola uvedená do prevádzky v roku 1995 a spracovávala exkrementy ošípaných. Najstaršia bioplynová stanica, ktorá je aktuálne v prevádzke, sa nachádza v Kolíňanoch a funguje od roku 2001. Stavebný boom začal v roku 2009, kedy sa prijal zákon č. 309/2009 o podpore obnoviteľných zdrojov energie. Výkupná cena elektrickej energie bola garantovaná na 15 rokov a pohybovala sa na úrovni 148€/MWh. Neskôr sa cena znižovala, menili sa podmienky získania podpory, a tak stavebný boom bioplynových staníc skončil okolo roku 2015, kedy sa dostavali bioplynové stanice, ktoré mali garantovanú výhodnú výkupnú cenu elektrickej energie. V súčasnosti nevznikajú nové bioplynové stanice. Na Slovensku je potenciál, technológia je známa, máme skúsenosti s prevádzkovaním bioplynových staníc, avšak problém je, že napríklad družstvá nemajú niekoľko miliónov eur na výstavbu takejto technológie a podpora zo strany štátu je neefektívna.

Ako by vyzerala efektívna podpora zo strany štátu?

Je viac možností efektívnej podpory. Napríklad:

1) Podporovať tých, ktorí by spracovávali v BPS odpady.

2) Neposkytovať podporu len v podobe garantovaného výkupu elektrickej energie. 

3) Smerovať podporu k poľnohospodárom.

4) V podpore zohľadniť vplyvy na životné prostredie, krajinotvorbu a sociálnu sféru.

Aby bola podpora efektívna, musí sa upraviť legislatíva. Napríklad je nutné zadefinovať, akú biomasu je možné spracovávať v BPS, aby sa nestalo, že sa v nich bude spracovávať kvalitná kukuričná siláž. Taktiež smerovať vyššiu podporu k bps s nižším elektrickým výkonom (v prípade podpory výroby el. energie). V neposlednom rade treba spomenúť, že bioplynová stanica nielen vyrába elektrinu určenú na predaj, ale môže pokryť celú spotrebu elektrickej energie v podniku (úspora), vyprodukované teplo môže vykurovať dielne, stajne, skleníky, bazény, separát sa dá použiť ako podstielka pre dobytok a digestát ako hnojivo. Aj tieto aspekty je vhodné pri podpore zohľadniť.

Aký typ odpadu sa dá zhodnotiť v BPS? Dokážu všetky BPS spracovať potravinový odpad? A konkrétne – živočíšne produkty?

V jednoduchosti napísané – všetko, čo je biologicky rozložiteľné, sa dá zhodnotiť v bioplynovej stanici. Áno, BPS dokážu spracovať potravinový odpad. Ten má dokonca relatívne vysokú výťažnosť v porovnaní s inými druhmi biomasy. Podmienka je, že potravinový odpad musí byť hygienizovaný. To znamená, že bioplynová stanica musí byt vybavená hygienizačnou jednotkou, v ktorej sa spracováva odpad s maximálnou veľkosťou častíc 12 mm pri minimálnej teplote 70°C po dobu minimálne 60 minút bez prerušenia. Ani živočíšny odpad nie je problém, ak je BPS dimenzovaná na jeho spracovanie.

Od 1.1.2016 sú reštaurácie povinné zabezpečiť triedenie a odvoz kuchynského odpadu rovnako aj jeho evidenciu. V súvislosti s týmto vzniklo niekoľko firiem pre odvoz a likvidáciu, niektoré len pre odvoz. To predstavuje ďalší významný distribučný článok v reťazci, a teda ďalšie emisie. Považujete tento systém za efektívny?

K tomu sa neviem vyjadriť. Pred 2016 sa tiež musel likvidovať takýto odpad. Kto to robil? Ako to robil? Kde končil odpad? A aké je to v porovnaní so súčasnosťou?

Mnohí si spájajú bioplynové stanice so zápachom, no pri našej návšteve sme skutočne zacítili zápach len v tesnej blízkosti násypky a miešadla. Ako si to vysvetľujete?

To je len neinformovanosť obyvateľstva. V tomto smere chýba osveta. Často je to jeden z dôvodov, prečo sa nemôže uskutočniť výstavba bioplynovej stanice. Ľudia si myslia, že to „smradí“ na celú dedinu tak, ako keď sa hnojí maštaľným hnojom. Samozrejme, že to nie je pravda. Sú inštalácie v obci o ktorých obyvatelia „ani nevedia“.

Napríklad v niektorých mestách Anglicku sú k domom pridelené menšie nádoby na kuchynský odpad, ktorý sa potom zbiera od dverí k dverám každé dva týždne. Viete si predstaviť, že niečo takéto by sa mohlo zaviesť aj na Slovensku, nielen pre rodinné domy ale aj pre obytné domy?

V Anglicku je chladnejšie. Tu bude v lete do dvoch týždňov smrad v nádobe ako v kafilérii. Pri rodinných domoch to asi nebude mať význam. Veď je hriech nedať kosť psovi, ale vyhodiť ju do odpadu. Zber kuchynských odpadov je smerovaný viac na prevádzky ako reštaurácie, hypermakety, veľkosklady, kde nemajú možnosť spracovať takýto odpad. V bioplynových staniciach to má význam, len musia mať inštalovanú hygienizáciu. Tieto odpady sa odvážajú z prevádzok niekedy aj každý deň, aby sa zamedzilo hnilobe a zápachu.Zber od dverí k dverám si viem predstaviť s kuchynskými olejmi, ale nemôžu byť za to vyberané poplatky. To by mohlo mať význam. Nezanášali by sa potrubia mastnotou, bolo by potrebných menej čistiacich prostriedkov, čističky odpadových vôd by sa menej trápili a z oleja sa dá vyrobiť biopalivo.

Bioplynová stanica versus kompostovanie – kde je podľa vás väčší potenciál čo sa týka efektívnosti a ktorý spôsob zhodnocovania potravinového odpadu je ekologickejší?

To sú dva rôzne spôsoby spracovania biomasy. Ťažko sa to porovnáva. Neviem o nikom, kto by hnojovicu kompostoval alebo by dával konáre do bioplynovej stanice. Niektorý materiál je vhodný na kompostovanie, niektorý na anaeróbnu fermentáciu.

Čo máte na svojej práci najradšej?

Že dokážeme elektrinu, teplo a biopalivá vyrobiť z odpadov.

Máte nejaké obavy vychádzajúce z vašich skúseností v súvislosti s chodom bioplyniek a efektívneho energetického zhodnocovania biomasy?

Problém je práve slovíčko „efektívne“. V súčasnosti sa biozložky v motorových palivách vyrábajú z repky, kukurica sa pestuje na siláž do bioplynových staníc, v elektrárňach na štiepku sa spaľuje veľmi kvalitné drevo. Technológie by mali byť zamerané na spracovanie odpadov. V prípade BPS treba nastaviť podmienky podpory tak, aby sa nevyužívala poľnohospodárska pôda na pestovanie surovín pre BPS a aby suroviny pre BPS neboli v konkurencii s potravinami. 

V čom vidíte hlavnú úlohu SPU v kontexte BPS v súčasnosti a v budúcnosti?

V súčasnosti máme na univerzite ako jediný na Slovensku experimentálnu bioplynovú stanicu, v ktorej prebieha výskum v prevádzkových podmienkach. Analyzujeme suroviny, zisťujeme produkciu bioplynu z vybraných vzoriek, analyzujeme zloženie bioplynu. Poskytujeme poradenstvo pri projektovaní a prevádzkovaní bioplynových staníc. V budúcnosti budú činnosti rovnaké, výskum a vývoj ukáže, na čo sa budeme zameriavať.

Aj keď najdôležitejším nástrojom v boji proti plytvaniu jedlom je prevencia tvorby potravinového odpadu, vďaka bioplynkám môže takýto odpad ešte dôstojne dožiť. Hrdinom z Katedry regionálnej bioenergetiky preto želáme veľa zdaru v zdokonaľovaní technológií a taktiež v búraní mýtov o BPS.

Foto:

prof. Ing. Ján Gaduš, PhD

Free Food