Slováci vyhadzujú čoraz viac jedla: čo sa s ním aktuálne deje a aké zmeny nás čakajú?

Foto z terénu, trenčianska analýza odpadov. Zdroj: JRK Slovensko

Ich poslaním je zlepšiť odpadové hospodárstvo vďaka znižovaniu množstva zmesového komunálneho odpadu, predchádzaním jeho vzniku a zvyšovaním miery triedenia. Za projekt „Pre menej odpadu“, ktorý presadzuje domáce kompostovanie, získala spoločnosť JRK Slovensko ocenenie Via Bona Slovakia v kategórii Zelená firma za rok 2015. Za 10 rokov ich pôsobenia získali niekoľko ocenení, expandovali do Česka a Maďarska, vytvorili významné partnerstvá v radoch samospráv aj tretieho sektora, založili e-shop s ekologickými produktmi, spustili systém evidencie odpadov ELWIS, ktorý dnes využívajú tisíce občanov a ich elektrické kompostéry sú legálnou alternatívou voči povinným zvozom kuchynských a reštauračných odpadov. Ponúkajú systémové riešenia pre obce, ktoré zahŕňajú fyzickú analýzu odpadov aj osvetu verejnosti. Po prijatí nového zákona o odpadoch, ktorý upravuje povinnosť triediť biologicky rozložiteľný a kuchynský odpad (BRKO) všetkým samosprávam od roku 2021, sa mestá a obce ocitli pred obrovskou výzvou. Bojovníci proti odpadu z JRK sú odhodlaní ich svojim bohatým arzenálom v tejto výzve podporiť.

O tom, aké sú aktuálne možnosti triedenia a zberu BRKO pre samosprávy a ako sa na prichádzajúce zmeny pripravujú, kde v súčasnosti končí kuchynský odpad a za akých okolností sa dá kompostovať a prečo je domáce kompostovanie v hierarchii odpadov tou najlepšou voľbou, sme sa rozprávali s Martinou Gaislovou, riaditeľkou JRK Slovensko.

Mnohí ľudia si JRK spájajú s kompostérmi, ale vy máte oveľa širšie portfólio. Čomu všetkému sa venuje vaša spoločnosť?

Zameriavame sa na systematické riešenie pre zhodnotenie biologicky rozložiteľného odpadu. Koncept domáceho kompostovania, ktorý spája kompostéry a osvetu pre samosprávy, je stále dôležitou súčasťou našich riešení. Naše aktivity však už viac smerujeme z obcí na mestá. Pomáhame im vytvoriť spoľahlivú infraštruktúru na zber biologicky rozložiteľného odpadu od dverí a vybudovať zariadenia, ktoré budú premieňať bioodpad na hnojivo = kompost.
Ďalšou veľmi dôležitou súčasťou celého konceptu pre menej odpadu je spravodlivý a motivačný systém evidencie odpadov ELWIS. Ten mestám a obciam umožňuje poznať reálne množstvo produkovaného odpadu z každej domácnosti a zároveň riadiť odpadové hospodárstvo. Mnohé znížili produkciu zmesového odpadu o 20 a viac percent. ELWIS využívajú aj ako spravodlivý nástroj pre odmenenie občanov za výsledky v triedení. Navyše vďaka nemu môžu adresnejšie pomôcť zlepšiť ich návyky.

Spoločnosť JRK prináša na trh moderné riešenia pre odpady. Zdroj: JRK Slovensko

Venujeme sa tiež kategórii kuchynského a reštauračného odpadu v stravovacích zariadeniach a školských jedálňach. Inovatívne zariadenia – elektrické kompostéry, im umožnia rýchlo a spoľahlivo spracovať tento druh odpadu a za 24 hodín ho premeniť na kompost. Všetky naše riešenia sú prepojené s analýzou aktuálneho stavu, regionálnym poradenstvom a dôraz kladieme na informačné a osvetové aktivity. Tie považujeme za kľúčové, aby samosprávy dosiahli čo najlepšie výsledky a občania sa stotožnili so zmenami.

Efektívne zavádzanie zmien v odpadovom hospodárstve obce si vyžaduje vysokú informovanosť jej obyvateľov. Zdroj: JRK Slovensko
Na vašej webstránke sa píše, že JRK vzniklo s myšlienkou zlepšiť odpadové hospodárstvo, pričom spájate biznis, ekológiu a spoločensky zodpovedný dopad. Ako sa tieto 3 piliere prenášajú do vašich každodenných aktivít?

Od začiatku bolo našim cieľom pracovať na tom, aby sme bolo na Slovensku menej odpadu. Aby sme opäť využívali bioodpad ako hnojivo, tak ako to bolo kedysi prirodzené. Preto môžeme povedať, že ekológia a celospoločenský dopad je pre každého člena tímu prirodzene na prvom mieste. Je to to, čo nás motivuje nevzdať to, aj keď je to niekedy náročné. Potom sa nám aj biznis robí lepšie. Keď mestá a obce vidia, že nám nejde len o to, aby sme im niečo predali, no chceme s nimi opraviť ich odpadové hospodárstvo a pomôcť im napríklad znížiť množstvo skládkovaného odpadu, zvýšiť triedenie, či motivovať ľudí. Po desiatich rokoch môžeme povedať, že nás považujú viac za odborného partnera v odpadovom hospodárstve ako len dodávateľa tovarov.

Jedným z vašich cieľov je prevencia tvorby odpadu, no zároveň sa intenzívne venujete riešeniam pre efektívne zhodnotenie odpadu. Ako sa vám v praxi darí tieto dva prístupy k odpadom skĺbiť?

Predchádzať vzniku odpadu je kľúčové. Bioodpad tvorí 40 a často aj viac percent objemu nádob, ktoré vyhodíme na skládky. Preto či už hovoríme o kompostovaní v záhradách alebo triedení kuchynského odpadu, vždy je dôležitá dobrovoľná skromnosť. Zamyslenie sa pri nakupovaní, či to všetko naozaj spotrebujeme. Domáce kompostovanie sa nedá implementovať na každú domácnosť. Práve preto je dôležité mať viacero možností pre rôznych ľudí. Najjednoduchšie je, ak BRKO skončí v záhradnom kompostéri. Ak bývate v bytovke, alebo máte malú záhradu, pomôže vám aj nádoba na bioodpad. Spoločným cieľom oboch prístupov je, aby bioodpad nekončil na skládkach a využil sa zmysluplne. V oboch prípadoch je toto riešenie okrem environmentálneho hľadiska dôležité, pre samosprávy a občanov, aj z ekonomického pohľadu. Zlepší sa miera triedenia, od ktorej závisí, koľko mesto, obec a v konečnom dôsledku aj občania zaplatia za skládkovanie odpadov.

Aké miesto má u vás potravinový resp. kuchynský odpad?

Je to veľmi dôležitá téma. Naše fyzické analýzy odpadov za posledný rok potvrdzujú, že Slováci vyhadzujú čoraz viac jedla. Odpad z mäsových a mliečnych výrobkov v takých objemoch nie je možné spracovať v záhradnom kompostéri. Preto je lepšie zbierať ho a následne hygienizovať – neutralizovať patogénne látky. Potom sa môže so zeleným bioodpadom kompostovať. Na to nadväzuje spracovanie odpadu v kompostárni. Automatizovaný proces, od prijatia odpadu, cez hygienizáciu až po kompostovanie, je do detailov prepracovaný a zároveň nenáročný na obsluhu. Kompost plný živín môže byť hotový za 3 mesiace.

Fyzická analýza odpadov je už na prvý pohľad drina, ktorá si pýta skutočných nadšencov. Zdroj: JRK Slovensko
Výsledky v grafickej podobe môžu vyzerať ešte hrozivejšie. Zdroj: JRK Slovensko via Priatelia Zeme

Okrem toho, veľa odpadu vzniká aj v stravovacích zariadeniach. Podľa objemu odpadu im odporúčame elektrické kompostéry. Ich hlavnou výhodou je, že dokážu spracovať bioodpad za 24 hodín a zredukovať jeho objem až o 90 %. Takže prevádzkovateľ sa nemusí báť „čo s toľkým kompostom“ pretože ho bude mať naozaj málo. Či už ide o školskú jedáleň alebo hotelovú reštauráciu, kompost môžu využiť na prihnojenie trávnika alebo okrasných záhrad. Navyše je to jediná legálna alternatíva k nepohodlným zvozom kuchynských pomyjí.

Takýto zvozený odpad ani sčasti v súčasnoti nekončí v kompostárňach, ktoré majú hygienizačnú jednotku?

Ak samospráva má v blízkosti kompostáreň s hygienizačnou technológiou a dostatočnou kapacitou, povinnosť má vyriešenú. Prípadne môže takýto vytriedený odpad skončiť v bioplynovej stanici, ktorá má súhlas na spracovanie kuchynského BRKO. Ak v blízkosti samosprávy nie je ani jedna z týchto možností a odpad už triedi, je veľká pravdepodobnosť, že odpad bude končiť aj na skládke.

Na čom konkrétne vnímate zvoz ako nepohodlný?

Zvoz bioodpadu vnímame ako nepohodlný hlavne pre menšie obce, ktoré na to nemajú finančné prostriedky, majú len pár domácností a povinnosť triediť kuchynský BRKO môžu vyriešiť zabezpečením kompostovania. Zvoz môže byť nepohodlný, ak sa zvolí nevhodná infraštruktúra – veľké donáškové vzdialenosti, nevhodné nádoby, nízka frekvencia vyprázdňovania nádob. Pre občana môže byť nepohodlný, ak nemá dostatok informácií, ako a prečo by bioodpad mal triediť a nemá zabezpečené adekvátne vybavenie na triedenie – napríklad kôš na bioodpad a certifikované vrecká – vďaka čomu mu nič v kuchyni nebude zapáchať, hniť alebo lákať hmyz.

Aký najväčší problém má aktuálne Slovensko s biologicky rozložiteľnými a kuchynskými odpadmi?

Najväčším problémom je, že ho ešte stále veľa končí na skládkach. Hoci od roku 2016 by tam končiť nemal a samosprávy by mali umožniť občanom jeho kompostovanie či triedenie, stále sa to nedeje dostatočne. Veľa obcí už kompostuje, problémom sú mestá, ktoré ak zbierajú odpad, často ide len o ten zelený zo záhrad. Okrem toho sú to aj kapacity na spracovanie kuchynského odpadu. Tento problém sme si dlhodobo tlačili pred sebou a dnes mestá či obce nemajú vlastné alebo dostatočne blízke kapacity na jeho zhodnotenie.

Nízke je aj povedomie o dôsledkoch skládkovania BRKO a o účinkoch prírodných vs. umelých hnojív na naše pôdy, poľnohospodársku produkciu a naše zdravie. Veľa ľudí si stále myslí, „však čo, to sa rozloží“. No na skládke, bez prístupu vzduchu a spolu s množstvom rôznych umelých odpadov jeho rozklad spôsobuje únik metánu, čo je 25krát silnejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý. A pritom bioodpad ako zdroj živín chýba našim pôdam, ktoré postupne degradujú.

Bioodpad na skládky nepatrí. Nepredstavuje len plytvanie zdrojmi ale aj záťaž pre životné prostredie. Zdroj: JRK Slovensko
Na trhu pôsobíte už 10 rokov a spolupracujete najmä so samosprávami, pozorujete za toto obdobie nejaký posun v zmýšľaní o dôležitosti riešenia odpadového hospodárstva? Čomu to pripisujete?

Našťastie sa situácia výrazne zmenila. Z časti je to zvyšovaním záujmu o tento druh odpadu a z časti za to môže aj legislatíva. Veľa samospráv už po zavedení kompostovania v záhradách na vlastnom príklade zistilo, že sa im investícia oplatila. Znížili množstvo komunálneho odpadu a tak aj náklady na jeho skládkovanie. Dokonca mnoho z nich prešlo z týždenného zberu zmesového odpadu na dvojtýždňový alebo aj menej častý. Občania triedia lepšie aj ostatný odpad. Na druhej strane, tí, ktorí boli na začiatku skeptickí, dnes vzhľadom na meniace sa pravidlá zisťujú, že už nemajú na čo čakať. Ak chcú efektívne hospodáriť, jednoducho musia bioodpad brať do úvahy.

Kompostovanie verzus zber a spracovanie kuchynského odpadu v BPS – často sa stretávame s tým, že sú prezentované ako dve rôzne riešenia toho istého problému. Ako to vnímate v JRK? Kedy kompostovať, kedy vyrábať bioplyn?

V hierarchii odpadov je kompostovanie v záhrade chápané ako predchádzanie vzniku odpadu, čo je najlepší spôsob nakladania s odpadom. Ak sa zbiera do nádob  a spracuje sa v bioplynovej stanici alebo priemyselnej kompostárni, je to z hľadiska hierarchie recyklácia, čiže lepšie riešenie ako skládkovanie či spaľovanie.

Bioplynové stanice, ktoré dokážu spracovať kuchynský odpad, sú na Slovensku len tri. Na ich dovybavenie sú potrebné veľké investície. Kompostární na spracovanie kuchynského odpadu sú desiatky a aj tie, ktoré nemajú súhlas na jeho spracovanie a potrebnú technológiu, môžu túto skutočnosť zmeniť rýchlo a s relatívne nízkymi investíciami.

Z pohľadu samosprávy je odpoveďou na vašu otázku – vybrať si na začiatok zariadenie, ktoré je najbližšie. Potrebné je však zvážiť ich kapacitu a to či by z dlhodobého hľadiska prepravné náklady neboli vyššie ako investícia do dovybavenia alebo vybudovania vlastnej resp. spádovej kompostárne v blízkosti.

Z environmentálneho pohľadu si myslíme, že výroba kompostu je dôležitejšia pre naše pôdy, v boji proti erózií, záplavám, zvyšovaniu výživovej hodnoty poľnohospodárskej produkcie a v boji proti klimatickej kríze. Okrem toho prirodzená výživa pre rastliny je dôležitá aj pre naše zdravie.

Podľa JRK je z environmentálneho hľadiska kompost bezkonkurenčným riešením pre spracovanie BRKO. Zdroj: JRK Slovensko
Od roku 2021 sa obciam rušia výnimky zberu BRKO. Bude sa naozaj musieť kuchynský odpad zbierať všade?

Áno. Od roku 2021 budú musieť zaviesť zber BRKO všetky samosprávy okrem Bratislavy a Košíc (tie až v roku 2023) a tých miest a obcí, ktoré preukážu, že 100 % ich občanov kompostuje v kompostovacom zásobníku. Hlavne pre menšie obce s pár rodinnými domami je ekonomicky neúnosné, aby investovali do infraštruktúry na zber kuchynského BRKO. Preto je prirodzene logickejšie kompostovať v záhrade. Dopyt po možnosti triediť bioodpad rastie aj v mestách. Občania si z vlastných iniciatív budujú komunitné kompostoviská alebo využívajú napr. vermikompostéry.

Ideálny koncept nakladania s bioodpadom spája tieto riešenia. Domácnosti majú záhradný kompostér na zelený odpad a kuchynský zbierajú do malých nádob. V mestách toho zeleného nie je až toľko, preto sa kuchynský odpad zbiera do jednej malej nádoby. Odpad sa zbiera min. 1 krát týždenne, čím sa zabezpečí, že nič nesmrdí a nehnije, čo sú najčastejšie obavy. Navyše sa zlepší aj triedenie ostatného odpadu a radikálne sa zníži množstvo ZKO. Pre maximalizáciu úspechu je vhodné tento systém ešte prepojiť s evidovaním množstva, aby boli občania motivovaní a odmenení za svoju snahu.

Ďalšou možnosťou je záhradný kompostér alebo kompostovisko. Bytové domy majú možnosť komunitného kompostovania v záhradnom kompostéri. Zdroj: JRK Slovensko
Aké sú teda možnosti zberu a spracovania biologicky rozložiteľného a kuchynského odpadu v obciach?

Riešenie pre obce s rodinnými domami – zabezpečiť pre všetky domácnosti kompostéry a pri malých bytových domoch vytvoriť komunitné kompostoviská. Mestá by sa mali zamerať na vytvorenie pohodlného a zároveň efektívneho systému zberu kuchynského odpadu tak, aby bol adresný. Čiže každý občan je zodpovedný za svoju malú nádobu, ktorá je evidovaná. Občan má spätnú väzbu od samosprávy vo forme motivácie alebo usmernenia ako triediť lepšie. Zber prebieha vo vyššej intenzite, aby sa eliminovali zápach, výluhy, hniloba, čo odrádza občanov. Zároveň by kontajnery na zber mali byť čo najbližšie k občanom, aby sa ich ochota triediť maximalizovala.

Čo sa týka spracovania, pri obciach je to jednoduchšie. Obec si bioodpad zo zelene a verejných priestranstiev môže kompostovať v malej kompostárni do 100 ton. Občania spracujú BRKO v kompostéroch. Mestá potrebujú dobudovať alebo vytvoriť nové kapacity na spracovanie tohto odpadu. Ak už kompostárne majú, na začiatok stačí vybaviť ich zariadením na hygienizáciu. Ak začnú so stavbou kompostárne na kuchynský odpad dnes, hotovú ju môžu mať približne za rok. Ako deklarovalo MŽP, prvý polrok budú monitorovať situáciu. Samosprávy, ktoré preukážu, že už pracujú na budovaní zariadení, nebudú postihovať pokutami.

Pri kompostovaní BRKO v obciach nespomínate potrebu hygienizácie, je to z dôvodu výrazne vyššieho množstva zeleného odpadu v pomere ku kuchynskému obsahujúcemu patogénne látky?

Presne tak, v rodinných domoch vzniká menej kuchynského odpadu. Prevažuje zelený odpad rastlinného pôvodu, ktorý je možné bezpečne spracovať v kompostéri. Malé množstvá kuchynského odpadu v kompostéroch samozrejme nevadí. Pretože ak je kompostovací proces naštartovaný, vnútorná teplota je vysoká a hygienizácia tam môže prebehnúť, hoci nie je riadená, ako v technologickom zariadení. To znamená, že do kompostéra môžete z času na čas dať aj pečivo, uvarené cestoviny či ryžu a podobne.

Je momentálne vôbec možné zbierať a spracovávať všetok BRKO z hľadiska kapacity?

Momentálne áno, pretože na množstvo odpadu, ktoré sa aktuálne zbiera, kapacity máme. Využívame ich približne na polovicu. Ak by však zajtra začali všetky samosprávy triediť kuchynský odpad, vyprodukovali by sme približne 560 tisíc ton bioodpadu ročne. V takom prípade nám chýbajú kapacity na viac ako 130 tisíc ton ročne. Problém je však aj to, že sú zatiaľ nerovnomerne rozmiestnené. Postupne sa však budujú alebo vybavujú hygienizačnou technológiou. Žiaľ, chýbajúce kapacity sme dlho neriešili, preto nemôžeme očakávať že od 1.1.2021 bude zázrakom všetko pripravené. No pracuje sa na tom, aby to mestá a obce zvládli čo najrýchlejšie a systém fungoval.

Zásady kompostovania. POZOR. Do kompostu určite nepatria: mäsové a mliečne výrobky, kosti, uhynuté telá zvierat, trus, oleje, potraviny po dátume spotreby, obaly z potravín. Zdroj: JRK Slovensko
Pri dodržiavaní zásad správneho kompostovania sa budete môcť tešiť z voňavého a výživného kompostu. Zdroj: JRK Slovensko
Páči sa vám naša práca? Podporte nás na Patreone.