Ak bývate vo vysokom panelovom dome na sídlisku postavenom ešte ,,za socíka“, je málo pravdepodobné, že máte pod oknom svoju záhradku, kde si pestujete lufu, hrášok alebo maliny. To sa však nedá povedať o obyvateľoch Hrobákovej v bratislavskej Petržalke, ktorí sa takýmto výhľadom kochať môžu. Neveľká, no žiarivá záhrada je obklopená panelmi betónu, až pripomína perlu v zovretí lastúry. Zároveň je však voľne prístupná verejnosti, čo len upevňuje základné princípy, na ktorých bola vybudovaná – dôvera a rešpekt. Dnes sme sa tu s Petrou Slezákovou mali rozprávať o ich kompostovisku, ale naša debata často ,,skĺzla“ aj k iným témam, ako Zero Waste život v meste teraz a pred štyrmi rokmi, workshopy o ekologickom stravovaní,komunitná záhrada, alebo miestny zajac, ktorý už túžobne vyčkáva na úrodu. A tak nám z jedného rozhovoru vznikli dva články.
V prvom rozhovore sme vám predstavili slovenskú Zero Waste ikonu Petru a úvod do kompostovania. V tomto druhom sa dozviete, kto je KoZa v Háji, prečo sa oplatí odstrániť anonymitu zo sídliska, ako funguje komunitné kompostovanie a kto je jeho najväčším fanúšikom. Príjemné čítanie!
Práve sa nachádzame v komunitnej záhradke, ktorú si pomáhala rozbiehať a si aj jej aktívnou členkou. Povedz nám o tomto projekte viac.
Voláme sa KoZa v Háji, pretože sme KOmunitná ZÁhrada a nachádzame sa v petržalskej časti Háje. Chceli by sme týmto vytvoriť model, ktorý by sa dal replikovať a bol by inšpiráciou aj pre ďalšie ,,kozy“. Našim hlavným cieľom bolo zrušiť anonymitu sídliska a stmeliť miestne rodiny dokopy tak, že budú môcť niečo spoločne budovať. Ďalším cieľom bolo ukázať deťom, ako funguje príroda a aké zložité je niečo dopestovať, aby si jedlo viac vážili a uvedomovali si, aká veľká škoda je ním plytvať. Samozrejme nám išlo aj o zveľadenie priestoru. Pred pár mesiacmi to tu vyzeraloúplne dezolátne, no teraz tu je niečo krásne, pri čom sa ľudia zastavia, posedia si na lavičke a dajú sa do reči dokonca aj s cudzími ľudmi. Chodia sem aj dôchodcovia, ktorí kedysi mali záhradku a odovzdávajú nám takto svoje vedomosti.
Ako presne tu záhradkárčenie funguje?
Každá rodina má jeden alebo dva vyvýšené záhony, ktoré si sama obhospodáruje. Máme tu aj spoločné záhony, bylinkovú špirálu, kríčky ríbezlí, egrešov a malín, liesky. Snažíme sa byť čo najekologickejší, preto pri pestovaní nepoužívame chemikálie. Máme aj zopár pravidiel, ktoré sa všetci snažíme dodržiavať a sú založené na vzájomnom rešpekte. Napríklad si každý pravidelne plie burinu vo svojom záhone nielen kvôli sebe, ale aj ostatným. Ak by som ju neplel u seba, prešla by do iného hrantíka a zrazu by to nebol len môj problém.
Páči sa mi, že máme aj externé spolupráce. Napríklad z neďalekej dostihovky nám poskytli konský hnoj, ktorý je pre nich odpad, no pre nás cenný zdroj.Pri väčšej brigáde spolupracujeme s miestnymi skautmi, ktorí nám zapožičiavajú náradie a pomáhajú nám s prácami. Tešíme sa, že nám vznikajú takéto spolupráce a budeme sa tešiť z každej ďalšej. Spoločnou aktivitou je taktiež kompostovanie.
Čo tu bolo skôr? Záhradka alebo kompostovisko?
Kompostovisko je logickou súčasťou tejto komunitnej záhradky. No má aj vzdelávací charakter. Na jeseň tu máme noazaj veľa bioodpadu z lístia, rovnako tam kompostujeme aj to, čo pokosíme. Naše kompostovisko sa skladá z dvoch kompostérov, jeden sme kupovali z grantu a druhý máme od mesta zadarmo. V Bratislave to funguje tak, že ak spravuješ nejakú zeleň, máš nárok na kompostér. Ten kupovaný je predsa len o niečo kvalitnejší a rovnako oceňujem, že je vyrobený z recyklovaných pivových bedničiek a má vymeniteľné diely. Cenovo je to dnes už dostupná položka, cena lepšieho kompostéra sa pohybuje okolo 150 eur, čo nie je vôbec hrozné, ak sa naň zloží 20 rodín.
Buďme trochu bulvárni. Zažila si nejaké susedské konflikty počas tvojej éry kompostovania?
Nie, mala som skôr príjemné skúsenosti. Kompostovanie komunitu stmeluje. Organizujeme brigádky, kedy sa kompostér preosieva, poprípade sa stretneš s niekým pri kompostéri s kýblikom v ruke a pokecáš trochu o živote. Najradšej ho ale majú deti, ktoré neskutočne zaujíma a mnohé by doň celé vliezli. Základom je dobre vyškoliť komunitu na začiatku, pretože mnoho ľudí, aj tí, ktorí majú záhradu, nepoznajú pravidlá. Niekedy sa v kompostéri objaví niečo, čo tam nepatrí, ale vždy sa to rieši s láskou a rešpektom. Pravidlá si preto z času na čas občerstvíme priateľským mailom. Z kompostovania sa spoločne tešíme ako zo zázraku. Nahádžeš do kompostéra odpad a zrazu vonia ako les.
Čo formálne obnáša založenie komunitnej záhrady?
Začalo to miestom, na ktoré sa táto komunita silno viaže. Potom sme vytvorili občianske združenie (OZ KoZa v Háji) a začali sme jednať s mestom. No potrebovali sme súhlas mesta Bratislava aj mestskej časti Petržalka, čím sa proces predĺžil. Po roku a pol sa nám to podarilo, najmä vďaka takým členom ako Zuzka, ktorá chodila na úrady ako na klavír a pripomínala sa aj cez telefón, aby schvaľovanie posúrila. Nakoniec sme získali aj finančnú podporu mestskej časti. Dostali sme dokonca aj grant od Orangeu, ktorému predchádzalo veľké výberové konanie. Taktiež nás podporilo Swiss Re. Vnímam to tak, že tento projekt budí skutočný záujem a že to je niečo výnimočné, minimálne v Petržalke určite.
Čo robí Koza v Háji v zime?
Komunitu sa snažíme utužovať aj v období, kedy sa v záhrade nedá pracovať. Stretávame sa napríklad pri spoločnom šití, kedy sa doslova zašijeme u niekoho doma a klebetíme. Voláme to ,,zašívačky“. Cez našu FB skupinu si požičiavame a darúvame veci, už nám vzniká aj bazárik detských vecí. Počas korona krízy sme spoločne nakupovali u lokálnych farmárov cez bedničkový predaj.
Táto záhradka sa nachádza v bezprostrednej blízkosti 12-poschodového panelového domu. Asi nie každý, kto tam býva participuje na tomto projekte a opačne. Ako sa ku tomu stavajú ostatní obyvatelia?
Fandia nám. K užívaniu nám sprístupnili aj nejaké nebytové priestory na prízemí, kde skladujeme náradie, majstrujeme v dielničke a takisto tam mávame schôdze. Dokonca nám dovolili napojiť sa na ich vodu, za ktorú si, samozrejme, platíme.
Spomínala si, že záhradka má aj vzdelávacícharakter. Ako sa demonštruje v praxi? Poprípade, aké iné aktivity by ste tu ešte radi videli?
Hlavný vzdelávací rozmer sa vlastne týka samotného fungovania záhradky. My sídliskoví obyvatelia sa musíme ešte veľa naučiť ako funguje záhrada na permakultúrnych princípoch – kedy a ako presne jednotlivé plodiny sadiť, ktoré rastlinky sa navzájom ochraňujú a ktoré si naopak škodia, ako správne kompostovať atď. Ale našim cieľom je vzdelávať aj širšiu komunitu a susedov. Na jeseň sme mali dva zero waste workshopy pre deti a aj pre dospelých a na jar sme plánovali ďalšie zaujímavé témy. Tie sme však zatiaľ museli kvôli pandémii odložiť na neurčito. Ale nápadov máme kopec ☺
Milá KoZa, želáme ti, aby sa tvoja kozia rodinka rozširovala, tešila ľudí aj naďalej a pestovala si chutné dobroty bez potravinového odpadu.