Netušíme, koľko potravín končí v koši. Po uvedomení si problému pritom stačí len chcieť niečo zmeniť

V našom občianskom združení Free Food sme počas šiestich mesiacov realizovali inovatívny pilotný projekt ZJEDENÉ!, v rámci ktorého skupina slovenských domácností poctivo vážila a zapisovala každý jeden kúsok nezjedeného jedla.

Výsledky? Sú fascinujúce, trochu šokujúce, no najmä plné nádeje. Zistili sme totiž, že znížiť potravinový odpad v kuchyni môže byť jednoduchšie, než si myslíš. Slovenské domácnosti znížili svoj potravinový odpad v priemere o 40 % – najdôležitejším faktorom bola motivácia.

To, čo si myslíme a ako konáme, sú dve odlišné veci

Najsilnejším momentom celého projektu bolo úvodné zrkadlo. Predtým, než rodiny začali čokoľvek meniť, si až 70 % domácností úprimne myslelo, že vyhadzujú minimum jedla. Až keď dostali do rúk váhu a papierový denník, kam museli zapísať každý gram nedojedeného jedla, zistili, že problém sa týka aj ich.

Práve táto konfrontácia s realitou bola pre ľudí najsilnejším impulzom. Paradoxne, ekologické povedomie na prázdny kôš nestačia. Výskum ukázal, že aj domácnosti, ktoré mali nadpriemerné environmentálne povedomie, generovali na začiatku prekvapivo veľa odpadu – až polovicu z neho pritom tvorili celé potraviny, ich jedlé časti a varené jedlo. Vedieť, že plytvanie škodí planéte, skrátka automaticky neznamená, že máme naozaj v chladničke prehľad a prázdny kôš. To poukazuje na rozdiel medzi deklarovanými postojmi a reálnym správaním.

„Práve konfrontácia s reálnymi číslami bola pre mnohé domácnosti najsilnejším impulzom na zmenu. Ľudia často nepovažujú malé každodenné zvyšky za problém, no až meranie ukázalo ich skutočný rozsah.“

Čo naozaj funguje?

Počas niekoľkých mesiacov zapojené domácnosti absolvovali prednášky a workshopy, cez spoločný skupinový chat si vymieňali tipy a inšpirácie a dostali praktické nástroje ZjedzMa pásku na označovanie potravín a Dojedač na plánovanie jedál. Napriek rôznej miere zapojenia do vzdelávacích aktivít bolo zníženie odpadu u takmer všetkých domácností približne rovnaké. Za najdôležitejšiu označili práve motiváciu a odhodlanie svoj odpad znížiť. Mnohé domácnosti popri zvedomení si problému a precitnutí ako motivačný prvok uvádzali aj to, že to pre nich bol zážitok, osobná výzva alebo sa cítili súčasťou komunity s nejakým cieľom. Zníženie zaznamenali aj domácnosti, ktoré mali už po prvom meraní relatívne málo odpadu, no vysokú mieru motivácie. Veľmi efektívnou sa ukázala aj ZjedzMa páska, ktorú testovala polovica domácností. Práve tieto domácnosti zaznamenali v priemere väčšie zníženie odpadu.

Skúmali sme jedlé časti odpadu

Polovicu koša na začiatku tvorili potraviny, ktoré sme mohli s chuťou zjesť – zvyšky vareného jedla, celé potraviny či pečivo. Ide o výrazne vyšší podiel, než naznačujú niektoré doterajšie výskumy. Po intervencii klesol podiel jedlých zložiek na približne 30 %, čo znamená, že domácnosti dokázali cielene obmedziť práve odpad, ktorému sa dá jednoducho predísť.

Nešlo len o zníženie celkového množstva odpadu. Výrazne klesol najmä podiel jedlých častí potravín, ktoré končili v koši z dôvodu zlého plánovania, zabudnutia alebo nesprávneho skladovania.

Neznalosť dátumov na obale sa preceňuje

Mnohé štúdie ako jeden z najčastejších dôvodov plytvania udávajú fakt, že sa spotrebitelia neorientujú v rozdiele medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti. Kým nízka schopnosť rozlišovať medzi týmito údajmi je realitou, výskum nepotvrdil významný vplyv na to, koľko potravín vyhodíme. Pri meraní sme sa pýtali aj na dôvody nezjedenia, ktoré domácnosti museli uviesť s každým vyhodeným jedlom. Zo stoviek vstupov sa uplynutie trvanlivosti ako dôvod objavilo len v 14-ich prípadoch. O správnom skladovaní potravín a praktických tipoch sme rozprávali aj v Teleráne.

Bez motivácie to nejde

Vedomosti sú super, informácie sú dôležité, ale skutočnú zmenu poháňa motivácia. Keď domácnosti v projekte skombinovali odhodlanie a prednášky, workshopy a našich pomocníkov (Dojedač a ZjedzMa pásku), veci sa dali do pohybu. Pásku si rodiny okamžite zamilovali, lebo vďaka nej nezabúdali na otvorené jedlo. Praktické nástroje, informácie a komunikácia im následne pomohli nové návyky neopustiť. Najdôležitejším však bolo uvedomenie si vlastného odpadu a chuť niečo zmeniť!

Hoci sme v projekte dosiahli skvelé výsledky, stále máme pred sebou obrovskú výzvu. Naša analýza totiž ukázala, že celkový množstevný potenciál na zníženie odpadu v slovenských kuchyniach dosahuje až 70 %! Keď spočítame všetky jedlé zvyšky, dobre využiteľné časti potravín a materiály, ktoré by sme namiesto odpadu vedeli v domácnosti zhodnotiť inak, zistíme, že máme v rukách obrovskú silu.

Ďakujeme všetkým zapojeným domácnostiam aj partnerom. Spoločne dokazujeme, že každé jedno zachránené sústo sa počíta! Vznik tohto projektu podporila Nadácie E.SK a Nadácia E.ON.


Keďže naša výskumná vzorka domácností bola menšia, výsledky nemôžeme automaticky aplikovať na celú populáciu. Tento pilot nám však jasne ukázal, akú obrovskú silu majú behaviorálne intervencie. Odhalil obrovský potenciál na znižovanie odpadu a presne nám ukázal miesta, na ktoré sa musíme v budúcnosti zamerať, aby sme dokázali efektívne zachraňovať jedlo a spoločne dosiahli právne záväzný cieľ znížiť potravinový odpad na spotrrebiteľskej úrovni o 30 %.